I
Ježiš, náš Pán, už viackrát hovoril o nezmyselnosti niektorých sobotných predpisov a o svojej právomoci meniť ich... Ale to hovoril galilejským farizejom a zákonníkom...
Teraz mal však pred sebou ich jeruzalemských kolegov, ktorí boli vzdelanejší a zásadovejší...
V spore s nimi, ktorý vyvolal uzdravením chorého v Betsate, volil preto iný spôsob.
Otvorene im povedal, že je rovný Bohu a ako taký nerobí proti Zákonu nijaké priestupky.
Každý jeho čin je v úplnej zhode s vôľou jeho nebeského Otca, ktorý mu časom dá konať ešte podivuhodnejšie skutky.
Teraz vracia chorým zdravie.
Ale príde deň, keď bude aj mŕtvych kriesiť, a to všetkých do radu, a súdom rozhodovať, kto z nich zostane vo večnom svetle a kto bude musieť do večnej tmy.
A na záver jeruzalemským farizejom a zákonníkom ešte pripomenul, že v nijakom prípade nemôžu obísť jeho osobu tak, aby tým neobišli aj Otca a neohrozili svoju večnú spásu.

II
Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. – Keby sa naňho nedíval a nerobil by ako Otec, prestal by byť jeho synom, prestal by sa mu podobať. Ak to platí o pravom Božom Synovi, tým viac o tom, ktorý bol nie zrodený, ale prijatý za syna.

Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. – Prvorodený napodobňuje Otca pomocou priameho videnia, my ostatní Boží synovia pozorovaním a napodobňovaním Prvorodeného, ktorý nič nerobí, čo by nerobil Otec.

III
V tomto úryvku náš Pán nápadne často opakuje slovo „robiť“. Nie bez dôvodu.
Chce nám ním pripomenúť, že jednota medzi Otcom a jeho Synom, či už tým jeho vlastným alebo nami adoptovanými, spočíva predovšetkým v jednote činnosti.
Naša nábožnosť, naše ponášanie sa na Boha a naše zjednotenie sa s ním, to je predovšetkým jednota v konaní, v skutkoch.
Kto sa o ňu usiluje, tomu Otec postupne i viac ukáže zo svojej činnosti a on v dôsledku toho bude viac robiť ako dosiaľ. Ježiš to povedal o sebe, ale aj o každom z nás. No Otec nám prostredníctvom svojho Syna neukáže naraz všetko, čo robí a čo máme aj my robiť.
Svoje činnosti nám cez neho odhaľuje iba postupne. Tak ako sme ich schopní pochopiť a vykonať.
Ale chce, aby sme ho stále viac poznávali a stále viac napodobňovali.
A to pre nás znamená, aby sme si stále viac všímali Kristove slová a činy a stále viac sa mu vo všetkom pripodobňovali.
Bez tejto neustálej snahy by sme neobstáli ako Božie deti a potom, samozrejme, ani ako Boží dedičia.
Každé pravé Božie dieťa hovorí tak ako Ježiš, Boží Syn. Robím, čo robí Otec, a budem robiť ešte viac, keď mi časom ukáže, čo mám robiť.

IV
Pane, sme ti vďační za tento príklad dôslednej jednoty s Otcom.
Veď práve jej vplyvom vidíme Otca v tvojich činoch a počujeme ho v tvojich slovách a potom aj my vieme, čo máme robiť a čo máme hovoriť...
Keď sa nám takto stávaš cestou k nemu, prosíme ťa, aby si nám bol aj silou na tejto ceste až do konca, pokým nespočinieme pri ňom v jeho náručí. Amen.