Poslúchnuté vnuknutie

Tešila som sa na spoločné Vianoce s rodinou. Na sestry, neter, synovcov s ich malými deťmi.
Keď som vládala, zostala som občas v práci o hodinku dlhšie, aby som si nazbierala náhradné voľno k zvyšku dovolenky a mohla cestovať.

Po fyzickej stránke som sa cítila veľmi slabá a unavená. V tomto stave sa o mňa "obtrel" nejaký bacil a totálne ma zložil. Priedušky, hrtan, dusila som sa. Hneď ma napadlo, že Boží plán bude asi iný, ako bol ten môj. Pomaly som sa vzdávala svojej predstavy o spoločných Vianociach a v duchu som si opakovala. Chcem, Pane, to, čo chceš ty.

Lekárka mi predpísala dvojitú dávku antibiotík a poslala ma do postele. Bola som po ročnej maródke a poisťovňa preplatí ďalšiu až vtedy, keď odpracujete nepretržite pol roka. Chýbali mi k tomu tri týždne... Napadla ma teda taká myšlienka, že si vyberiem zvyšnú dovolenku, aj tie ťažko nazbierané hodiny náhradného voľna a skúsim sa PN-ke vyhnúť. Antibiotiká sľubne zaberali, ale choroba si aj tak išla svojím tempom. Prešiel týždeň, a ja som sa ešte stále zadúšala kašľom, potila litre a bola som ešte slabšia ako slabá... Museli sme tú PN-ku vypísať. Neplatenú.

Odovzdala som to všetko Pánu Bohu v pevnej viere, že on sa o mňa postará tak, ako to urobil doteraz vždy. A nemýlila som sa. Na účte sa mi zrazu objavili tri, nie malé, sumy od priateľov. Ďalšie od pokrvných. Ako darček a pomoc.

Dojalo ma, keď som otvárala obálku s vianočným pozdravom od spolužiačky zo základnej školy a našla som v ňom priložený malý obnos peňazí. "Si chorá...na lieky"... Navštívila ma sestra z duchovnej rodiny so zásobou potravín a zaváranín. Zavolal mi jeden z bratov: “Nadiktuj mi tvoje číslo auta. A nekupuj si diaľničnú známku. Už ju máš"...

Deň pred Silvestrom som si našla v schránke obálku zo Sociálnej poisťovne. Vedela som, že v nej bude zdôvodnenie, prečo mi práceneschopnosť nebudú platiť. Otvorila som ju a na moje veľké prekvapenie našla som v nej výmer na nemocenské dávky v chorobe.

Doslova som stratila reč. Hneď som volala šéfke do práce, že mi to nejde do hlavy, a či sa tam nepomýlili. Chvíľku rozmýšľala a potom hovorí: "Nepomýlili! Ty si si vybrala dovolenku a náhradné voľno a pokryla si tým jeden týždeň. Prvé dva týždne maródky platí podnik. No a spolu sú to presne tie tri týždne, ktoré ti chýbali do odpracovaného polroka...

Marika, Pán Boh je úžasný"!!!

Dlho som len ticho sedela a premýšľala nad tým všetkým. Vianoce sú sviatky lásky, kedy je rodina pospolu.

Ja som ich prežila sama.

Ale, naozaj sama?

Či mi nedal Pán okúsiť oveľa viac lásky cez svoju detailnú otcovskú starostlivosť?

Či som mohla plnšie prežiť puto priateľstva, rodiny, tej pokrvnej i tej duchovnej?

Spomenula som si na Ježišove slová pri vzkriesení Lazára: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn."

Nech je tak! Amen.