Čítania na výr. posviacky chrámu

Šalamún si pred očami celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou.
Možno si vôbec pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?!
Ale zhliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ,Tam bude moje meno;’ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste. Ty vypočuješ vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“

Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.

Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší, *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

Kráľ Šalamún a celá izraelská pospolitosti všetci, čo sa k nemu zhromaždili pred archu, obetovali nespočítateľné množstvo oviec a dobytka: nesmierne bolo množstvo obetí.
Kňazi zaniesli archu Pánovej zmluvy na jej miesto v chráme, zvané Dabir, do veľsvätyne, pod krídla cherubínov; cherubíni mali rozprestreté krídla nad miestom, kde položili archu, a tak zakrývali archu a jej žrde. Žrde však, na ktorých sa nosievala archa, boli trochu dlhšie, a preto ich konce bolo vidieť pred Dabirom: no ak bol niekto vonku, vidieť ich nemohol. Archa tam ostala až po dnešný deň. V arche nebolo nič iné, iba dve tabule, ktoré do nej vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel so synmi Izraela zmluvu pri ich východe z egyptskej krajiny.
Keď začali hlasno spievať a vyhrávať na trúbach, cimbaloch, organoch a na všelijakých iných hudobných nástrojoch a jedným hlasom chváliť Pána: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky,“ Boží dom naplnil oblak; kňazi nemohli pre oblak konať službu, lebo Boží dom naplnila Pánova sláva.
Vtedy povedal Šalamún: „Pán sľúbil, že bude bývať v mrákave; a ja som ti postavil dom za príbytok, aby si v ňom býval naveky.“

Zvelebený buď, Pane, Bože nášho otca Izraela, *
od vekov naveky. R.

Tvoja je, Pane, vznešenosť i moc *
sláva, jas a veleba,
lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi. †
Tvoje je, Pane, kráľovstvo, *
ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým. R.

Od teba pochádza bohatstvo i sláva; *
ty panuješ nad všetkými.
V tvojej ruke je moc a sila, *
tvoja ruka robí všetko veľkým a mocným. R.

Toto hovorí Pán:
„Zachovajte právo, konajte spravodlivo,
lebo je blízko moja spása, už príde,
aj moja spravodlivosti už sa zjaví.
A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi,
čo si ho ctia, čo milujú jeho meno
a čo mu slúžia,
všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia
a pridŕžajú sa mojej zmluvy,
privediem na svoj svätý vrch
a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby.
Ich žertvy a ich obety
mi budú potešením na mojom oltári:
veď môj dom sa bude volať
domom modlitby pre všetky národy.“

Anjel ma zaviedol k bráne obrátenej na východ. A hľa, od východu prichádzala veleba Izraelovho Boha: jej šum bol ako šum veľkých vôd a zem žiarila od jeho vznešenosti.
Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ. Tu ma duch zdvihol a voviedol do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol plný Pánovej veleby.
A počul som, ako ktosi ku mne z domu hovorí – pri mne stál muž a hovoril mi: „Syn človeka, tu je môj trón a miesto, kde stoja moje nohy, tu budem bývať uprostred synov Izraela naveky.“

Bratia, vy ste Božia stavba.
Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.
Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý — a ním ste vy.

Bratia, už tlie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.

Bratia, nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo.
No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k mvriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosti k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.

Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme:
„Hla, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:
„Kameň, čo stavitelia zavrhli,
sa stal kameňom uholným,
kameňom úrazu a skalou pohoršenia“.
Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli:, Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.
Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.
Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“
Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli.
Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“
Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela.
Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Samaritánka vravela Ježišovi: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.
Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“