Chrám Posvätné čítanie

Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
nábožne vkročí.

Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
do večnej vlasti.

To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
do blaženosti.

Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
posviacku chrámu.

Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
z okruhu sveta. Amen.

Ant. 1 Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré. (V.O. Aleluja.)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách. —

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. —

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. —

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré. (V.O. Aleluja.)

Ant. 2 Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. (V.O. Aleluja.) †

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *
† túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok †
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: *
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh. —

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *
keď sa chystá na svätú púť. —

Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, *
až na Sione uvidia Boha najvyššieho. —

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *
vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. —

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. —

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †
milosť a slávu udeľuje Pán; *
neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, *
blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Ant. Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. (V.O. Aleluja.)

Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. (V.O. Aleluja.)

Základy má na posvätných vrchoch; †
brány Siona miluje Pán *
nad všetky stany Jakuba. —

Slávne veci sa hovoria o tebe, *
mesto Božie.
Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †
Filištínci, Týrčania a_Etiópčania: *
tí všetci sa tam zrodili.
A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil *
a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“ —

Pán zaznačí do knihy národov: *
„Títo sa tam zrodili.“
A spievajú ako pri tanci: *
„V tebe sú všetky moje pramene.“

Ant. Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. (V.O. Aleluja.)

Z Prvého listu svätého apoštola Petra (2, 1-17)

Milovaní, odložte všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie a ako znovuzrodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme:
„Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:
„Kameň, čo stavitelia zavrhli,
sa stal kameňom uholným,
kameňom úrazu a skalou pohoršenia.“
Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.
Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov.
Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.
Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte.

℣. Všetky tvoje hradby sú zo vzácnych kameňov. * A veže Jeruzalema postavia z perál.
℟. Brány Jeruzalema budú zo zafíru a smaragdu a všetky obruby jeho múrov z drahokamov. * A veže Jeruzalema postavia z perál.

Z Prvej Knihy Kráľov (8, 1-4. 10-13. 22-30)

Posviacka chrámu

Šalamún zhromaždil v Jeruzaleme starších Izraela – všetkých náčelníkov kmeňov a vodcov izraelských rodov –, aby preniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. A v mesiaci Etanim, to je siedmy mesiac, sa vo sviatok ku kráľovi Šalamúnovi zhromaždil celý Izrael. Prišli všetci starší Izraela, kňazi vzali archu a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane; niesli to kňazi a leviti.
Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak a kňazi nemohli pre oblak zostať v službe; lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. Vtedy Šalamún povedal:
„Pán povedal, že bude bývať v oblaku.
Ja som postavil dom, aby si v ňom býval,
najpevnejší trón pre teba naveky.“
Šalamún si pred očami celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi, ani dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. Ty si zachoval svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu prisľúbil: ústami si hovoril a rukami uskutočnil, ako dokazuje tento deň. Teraz teda, Pane, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu prisľúbil, keď si povedal: ‚Neodstránim spred svojej tváre tvojho potomka, ktorý bude sedieť na tróne Izraela, pravda, ak budú tvoji synovia zachovávať svoju cestu a budú kráčať predo mnou, ako si ty kráčal pred mojou tvárou.‘ A teraz, Pane, Bože Izraela, nech sa uskutočnia tvoje slová, ktoré si povedal svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi. Možno si vôbec pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?! Ale zhliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje meno,‘ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste. Ty vypočuješ vo svojom príbytku v nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“

RESPONZÓRIUM (Mt 18, 19-20; 2 Krn 7, 15)

℣. Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. * Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.
℟. Moje oči budú otvorené a moje uši pozorné k modlitbe na tomto mieste. * Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána (21, 9-27)

Vízia nebeského Jeruzalema

Prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmimi ranami, a povedal mi: „Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!“ A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.
Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

RESPONZÓRIUM (Porov. Zjv 21, 21; Tob 13, 21.22.13)

℣. Tvoje námestia, Jeruzalem, sú dláždené rýdzim zlatom, v tebe sa spievajú piesne radostné. * A vo všetkých tvojich štvrtiach všetci spievajú: Aleluja.
℟. Zažiariš jasným svetlom a všetky končiny zeme budú sa koriť pred tebou. * A vo všetkých tvojich štvrtiach všetci spievajú: Aleluja.

Z Homílií kňaza Origena o Jozuem, Nunovom synovi (Homilia 9, 1-2: SCh 71, 244-246 = PG 12, 871-872)

Všetci, čo veríme v Krista Ježiša, sme nazvaní „živými kameňmi“ podľa výroku Písma: „Aj vy, ako živé kamene vbudujete sa do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“
A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj zo živých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy. A kto je to položený v základoch? „Apoštoli a proroci.“ Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán.“
Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko základu, všimni si, že aj sám Kristus je základom budovy, ktorú tu opisujeme. Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený – a je ním Ježiš Kristus.“ Preto sú blažení tí, čo postavili duchovné a sväté budovy na tento vznešený základ. Ale v tejto budove chrámu je potrebný aj oltár. A ja si myslím, že každý z vás, „živých kameňov“, kto je schopný aj ochotný modliť sa, a tak vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a prinášať žertvy ďakovných slávností, patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.
A všimni si, akú slávu majú kamene oltára: totiž „ako zákonodarca Mojžiš rozkázal postaviť oltár z neporušených kameňov, ktorých sa železo nedotklo“. Kto sú tie neporušené kamene? Takýmito neporušenými kameňmi mohli byť svätí apoštoli, lebo všetci spoločne stavali jeden oltár tým, že boli jednomyseľní a svorní. Veď všetci o nich hovoria, že sa spolu jednomyseľne modlili a, otvoriac ústa, hovorili: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých.“
Teda tí, čo sa vedeli jednomyseľne, jedným hlasom a jedným duchom modliť, iste boli hodni a schopní spoločne vytvoriť jeden oltár, na ktorom mohol Ježiš priniesť Otcovi obetu.
Vynaložme teda aj my všetky sily a hovorme jednomyseľne, zmýšľajme rovnako, nerobme nič škriepne ani pre márnu slávu, ale ostaňme jednotní a svorní; potom sa hádam budeme môcť aj my stať oltárnymi kameňmi.

℣. Pánov dom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. * Budú k nemu prúdiť všetky národy a povedia: Sláva ti, Pane.
℟. Keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú. * Budú k nemu prúdiť všetky národy a povedia: Sláva ti, Pane.

Z Rečí svätého biskupa Augustína (Sermo 336, 1. 6: PL 38 [edit. 1861], 1471-1472. 1475)

Zišli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Toto je teda dom našich modlitieb a my sami sme dom Boží. Ako dom Boží sa v tomto živote budujeme a na jeho konci ho posvätíme. Výstavba, budovanie, to je námaha, posviacka je plesanie.
Čo sa dialo tu, keď rástol tento chrám, to sa deje teraz, keď sa schádzajú veriaci v Krista. Keď uveria, to akoby v horských lesoch stínali stromy a lámali kameň; keď sa dávajú poúčať vo viere, krstiť a viesť, akoby ich opracúvali, kresali a vyrovnávali ruky remeselníkov a umelcov.
Ale Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Sem by nik nevstúpil, keby tieto brvná a kamene nesúviseli v presnom poriadku jedno s druhým, keby sa pokojamilovne nespájali, keby sa, vzájomne súvisiac, istým spôsobom nemilovali. Veď aj ty len vtedy spokojne vojdeš do budovy, keď vidíš, že kamene a brvná dobre súvisia, a keď sa nebojíš, že sa zrútia.
Pretože Kristus Pán chce prísť k nám a bývať v nás, povedal ako staviteľ: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali.“ Prikázanie vám dávam, to akoby povedal: Boli ste starí, netvorili ste môj dom, ležali ste bezmocne vo vlastných rozvalinách. Milujte sa navzájom, ak sa chcete dostať zo starých ruín.
Všimnite si, moji milí, že takýto dom treba podľa predpovede a prísľubu postaviť na celom svete. Lebo keď stavali po návrate zo zajatia Boží dom, hovorili, ako je v jednom žalme: „Spievajte Pánovi pieseň novú. Spievaj Pánovi celá zem!“ Tam sa hovorí „novú pieseň“, tu Pán hovorí „nové prikázanie“. Čo iné môže nová pieseň znamenať ako novú lásku? Spievať vie len milujúci. Hlas takéhoto spievajúceho je zápal sväto milujúceho.
Čo teda vidíme v hmotnej rovine na budove, to sa má duchovne diať v mysli; čo sa tu dokonale podarilo z kameňa a dreva, má sa s pomocou Božej milosti podariť vo vašom tele.
Ponajprv teda vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, od ktorého je každý dobrý údel a každý dokonalý dar, a s nadšeným srdcom chváľme jeho dobrotu, že pri stavbe tohto domu modlitby povzbudil aj ducha svojich veriacich, roznietil cit, ponúkol pomoc; tých, čo nechceli, povzbudil, aby chceli, a podporil úsilie dobrej vôle. A tak Boh, ktorý vo svojich „pôsobí aj chcieť aj konať, čo sa jemu páči“, toto všetko sám aj začal aj dokončil.

℣. Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša. * Po nádvoriach Pánových. (V.O. Aleluja.)
℟. Tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane, bez prestania ťa velebia. * Po nádvoriach Pánových. (V.O. Aleluja.)

Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, svätý, svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.

Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.