VŠEOBECNÉ SMERNICE
RÍMSKEHO MISÁLA
(Missale Romanum, editio typica tertia, 2002)
HLAVA IV.
ROZLIČNÉ FORMY SLÁVENIA SVÄTEJ OMŠE
1. V miestnej cirkvi svojím významom zaiste najväčšiu prednosť má omša, ktorej predsedá biskup, obklopený svojimi kňazmi, diakonmi a laickými posluhujúcimi91, a na ktorej sa plne a činne zúčastňuje svätý Boží ľud. Tým sa totiž osobitným spôsobom prejavuje Cirkev.
V omši, ktorú slávi biskup alebo ktorej predsedá, i keď neslávi Eucharistiu, treba zachovať predpisy, ktoré sú uvedené v knihe Cæremoniale Episcoporum.92
2. Veľká dôležitosť nech sa prikladá aj omši za účasti niektorého spoločenstva, najmä farského, pretože v určitom čase a na určitom mieste sprítomňuje všeobecnú Cirkev. To platí predovšetkým o spoločnej nedeľnej bohoslužbe.93
3. Medzi omšami, ktoré sa slúžia v niektorých spoločenstvách, má osobitné miesto konventuálna omša, ktorá je súčasťou každodenného ofícia, alebo omša, ktorá sa volá komunitnou. A hoci tieto omše nemajú nijakú osobitnú formu slávenia, predsa by sa patrilo, aby boli spievané, najmä pri plnej účasti všetkých členov spoločenstva – či už rehoľníkov alebo kanonikov. A nech každý v nich koná službu podľa stupňa svojho svätenia alebo služobného postavenia. Patrí sa, aby v týchto omšiach podľa možnosti koncelebrovali všetci kňazi, ktorí z pastoračných príčin nie sú povinní sláviť omšu osobitne. Okrem toho všetci kňazi tohto spoločenstva, ktorí sú z pastoračného dôvodu pre dobro veriacich povinní osobitne sláviť omšu, môžu v ten deň koncelebrovať konventuálnu alebo komunitnú omšu.94
Patrí sa, aby kňazi, ktorí sa zúčastňujú slávenia, ak nie sú zo spravodlivej príčiny ospravedlnení, vykonávali úlohu vlastnú svojmu rehoľnému rádu, a teda sa zúčastnili ako koncelebranti oblečení v posvätných rúchach. Ináč nech majú vlastné chórové rúcho alebo superpelíciu na reverende.
1. SVÄTÁ OMŠA ZA ÚČASTI ĽUDU
4. Pod pojmom „omša za účasti ľudu“ sa rozumie omša, ktorá sa slávi za aktívnej účasti veriacich. Je vhodné, aby sa podľa možnosti, najmä v nedele a prikázané sviatky, konala so spevom a s primeraným počtom posluhujúcich.95 Možno ju však konať aj bez spevu a s jedným posluhujúcim.
_______________
91 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 41.
92 Porov. Cæremoniale Episcoporum, č. 119-186.
93 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 42; Dogmatická konštitúcia o Cirkvi, Lumen gentium, č. 28; Dekrét o účinkovaní a živote kňazov, Presbyterorum ordinis, č. 5; POSVÄTNÁ
KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 26: AAS 59 (1967) s. 555.
94 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 47: AAS 59 (1967) s. 565.
95 Porov. tamže, č. 26: AAS 59 (1967) s. 555; Inštrukcia Musicam sacram, 5. marca 1967, č. 16, 27: AAS 59 (1967)
s. 305, 308.
5. V ktorejkoľvek forme slávenia omše, ak je prítomný diakon, nech vykonáva svoju službu. Patrí sa však, aby kňaz mal pri sebe akolytu, lektora a kantora. Ale obrad, ktorý sa tu opisuje, pripúšťa aj väčší počet posluhujúcich.
Čo treba pripraviť
6. Oltár treba prikryť aspoň jednou plachtou bielej farby. Na oltár alebo vedľa neho treba položiť pri každom slávení aspoň dva alebo štyri, ba aj šesť svietnikov s rozžatými sviecami, predovšetkým keď sa slávi sv. omša nedeľná alebo prikázaného sviatku. Keď slávi omšu diecézny biskup, vtedy ich má byť sedem. Na oltári alebo blízko neho má byť umiestnený kríž s podobou ukrižovaného Krista. Svietniky a kríž ozdobený podobou ukrižovaného Krista možno priniesť k oltáru v sprievode na začiatku omše. Na oltár možno položiť evanjeliár, ak sa nenesie pri vstupnom sprievode a ak je odlišný od knihy s inými čítaniami.
7. V presbytériu treba pripraviť:
1. pri kňazovom sedadle: misál a podľa potreby spevník;
2. na ambone: lekcionár;
3. na stolíku (abakuse): kalich, korporál, purifikatórium a podľa potreby pallu, ďalej paténu a pyxidy – ak sú potrebné – chlieb na prijímanie predsedajúceho kňaza, pre diakona, pre posluhujúcich a ľud, ampulky s vínom a vodou, ak ich neprinášajú sami veriaci na „obetovanie“, nádobu s vodou na požehnanie, ak sa má pokropiť ľud (Asperges), paténu potrebnú pri podávaní prijímania veriacim a veci potrebné na umývanie rúk.
Kalich sa chvályhodne zakryje vélom, ktoré môže byť vo farbe dňa alebo bielej farby.
8. V sakristii treba pripraviť posvätné rúcha podľa rozličných foriem slávenia bohoslužby (porov. č. 337-341) pre kňaza, diakona a iných posluhujúcich:
1. pre kňaza: albu, štólu a ornát (casula alebo planeta);
2. pre diakona: albu, štólu a dalmatiku, ktorá z vážnych príčin alebo pri menšom stupni slávnosti nemusí byť;
3. pre ostatných posluhujúcich: alby alebo iné rúcha úradne schválené.96
Všetci, ktorí si obliekajú albu, pokiaľ to forma samotnej alby nenahrádza, nech si opášu cingulum a založia humerál.
Keď sa vstup koná formou procesie, nesie sa aj evanjeliár. Ak sa v nedele a vo sviatky používa kadidlo, nesie sa kadidelnica a loďka s tymianom. V procesii treba niesť kríž a svietniky so zažatými sviecami.
_______________
96 Porov. Medzidikasteriálna inštrukcia o niektorých otázkach okolo očakávanej spolupráce veriacich laikov v kňazskej službe, Ecclesiæ de mysterio, 15. augusta 1997, čl. 6: AAS 89 (1997), s. 869.
4. OMŠA BEZ DIAKONA
Úvodné obrady
9. Keď je už ľud zhromaždený, kňaz a posluhujúci, oblečení v posvätných rúchach, idú k oltáru v tomto poradí:
1. turiferár s dymiacou kadidelnicou, ak sa pri omši používa kadidlo;
2. posluhujúci, ktorí nesú svietniky so zažatými sviecami a medzi nimi akolyta alebo iný posluhujúci, ktorý nesie kríž;
3. akolyti a iní posluhujúci;
4. lektor, ktorý môže niesť trochu zdvihnutý evanjeliár, ale nie lekcionár;
5. kňaz, ktorý bude sláviť omšu.
Ak sa používa kadidlo, kňaz pred odchodom k oltáru nasype do kadidelnice tymian a požehná ho znakom kríža, nič nehovoriac.
10. Keď sprievod kráča k oltáru, spieva sa úvodný spev (porov. č. 47-48).
11. Keď prídu k oltáru, kňaz a posluhujúci mu vzdajú úctu hlbokým úklonom.
Kríž prinesený v sprievode ozdobený podobou ukrižovaného Krista možno postaviť tak, aby bol oltárnym krížom. Kríž môže byť len jeden, ináč sa odloží na dôstojné miesto. Svietniky sa umiestnia na oltár alebo vedľa neho. Evanjeliár sa s úctou položí na oltár.
12. Kňaz pristúpi k oltáru a uctí si ho bozkom. Potom môže incenzovať kríž a oltár, ktorý obíde dookola.
13. Keď to vykonal, ide k sedadlu. Po úvodnom speve všetci stoja a kňaz i veriaci sa prežehnajú znakom kríža. Kňaz hovorí V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Ľud odpovie Amen.
Potom kňaz obrátený k ľudu rozopne ruky a pozdraví ľud jednou z uvedených formúl. Sám kňaz alebo iný posluhujúci na to súci môže uviesť veriacich do omše dňa. Nech to však urobí veľmi stručne.
14. Nasleduje úkon kajúcnosti. Potom sa spieva alebo hovorí vzývanie Pána podľa rubrík (porov. č. 52).
15. Keď je predpísaná oslavná pieseň (Glória), spieva sa alebo recituje (porov. 53).
16. Potom kňaz vyzve ľud na modlitbu, hovoriac s rozopnutými rukami: Modlime sa. A všetci sa spolu s kňazom v tichosti krátko modlia. Potom kňaz s rozopnutými rukami prednesie modlitbu dňa (kolektu) a ľud na jej konci zvolá Amen.
Liturgia slova
17. Po modlitbe dňa (kolekte) si všetci sadnú. Kňaz môže niekoľkými slovami uviesť veriacich do liturgie slova. Lektor zatiaľ ide k ambone a prednesie prvé čítanie
z lekcionára, ktorý tam treba položiť už pred omšou. Všetci počúvajú čítanie. Na konci povie lektor aklamáciu: Počuli sme Božie slovo a všetci odpovedia: Bohu vďaka.
Po čítaní sa môže vhodne zachovať chvíľka ticha, aby prítomní mohli pouvažovať nad tým, čo počuli.
18. Po čítaní žalmista alebo sám lektor prednesie verš žalmu a ľud zvyčajne povie príslušnú odpoveď.
19. Ak má byť pred evanjeliom ešte druhé čítanie, lektor ho prednesie z ambony. Všetci počúvajú a na konci povedia aklamáciu, ako bolo povedané vyššie (č. 128). Potom sa vhodne môže zachovať chvíľka ticha.
20. Potom všetci vstanú a spieva sa Aleluja alebo iný spev, ako si to vyžaduje liturgické obdobie (porov. č. 62-64).
21. Kým sa spieva Aleluja alebo iný spev, kňaz naloží do kadidelnice tymian, ak sa používa kadidlo a požehná ho. Potom so zloženými rukami hlboko sklonený pred oltárom hovorí potichu Všemohúci Bože, očisť mi srdce.
22. Vezme evanjeliár, ak je na oltári, a pristúpi k ambone. Pred ním idú laickí posluhujúci, ktorí môžu niesť kadidelnicu a sviece. Evanjeliár nesie trocha pozdvihnutý. Prítomní sa obrátia k ambone, aby tak prejavili osobnú úctu Kristovmu evanjeliu.
23. Na ambone kňaz otvorí knihu a so zloženými rukami hovorí: Pán s vami. Ľud odpovie: I s duchom tvojím, potom: Čítanie zo svätého evanjelia, pričom palcom poznačí znakom kríža knihu a seba na čele, na perách a na hrudi, čo urobia aj všetci ostatní. Ľud odpovie zvolaním: Sláva tebe, Pane. Ak sa používa kadidlo, kňaz incenzuje knihu (porov. č. 276-277). Potom prednáša evanjelium a na konci povie aklamáciu: Počuli sme slovo Pánovo, načo všetci odpovedia: Chvála tebe, Kriste. Kňaz pobozká knihu a hovorí potichu Slová svätého evanjelia, nech zmyjú naše previnenia.
24. Ak niet lektora, sám kňaz z ambony prednesie všetky čítania a žalm. Keď sa používa kadidlo, pri ambone naloží do kadidelnice tymian, požehná ho a potom hlboko sklonený hovorí Všemohúci Bože, očisť mi srdce.
25. Kňaz prednáša homíliu stojac pri sedadle alebo od ambony alebo z iného vhodného miesta. Po jej skončení sa môže zachovať chvíľa ticha.
26. Vyznanie viery spieva alebo hovorí kňaz spolu s ľudom (porov. č. 68). Všetci stoja. Pri slovách A vzal si telo... všetci sa hlboko uklonia; na slávnosť Zvestovania, ako aj Narodenia Pána si kľaknú.
27. Po vyznaní viery stojí kňaz pri sedadle a krátkym príhovorom vyzve veriacich k všeobecnej modlitbe. Potom diakon, kantor, lektor alebo niekto iný od ambony alebo z iného vhodného miesta prednáša ľudu úmysly a ľud odpovedá prosbou. Nakoniec kňaz uzavrie modlitbu s rozopnutými rukami.
Liturgia Eucharistie
28. Po modlitbe veriacich si všetci sadnú a začne sa spev k príprave obetných darov (porov. č. 74).
Akolyta alebo iný laický posluhujúci položí na oltár korporál, purifikatórium, kalich, pallu a misál.
29. Patrí sa, aby sa spoluúčasť veriacich prejavila prinášaním chleba a vína na eucharistickú obetu alebo aj iných darov na potreby kostola a pre chudobných.
Kňaz za pomoci akolytu alebo iného posluhujúceho prijíma dary veriacich. Chlieb a víno na eucharistickú obetu sa prinesú celebrantovi, ktorý ich položí na oltár. Iné dary sa položia na patričné miesto (porov. 73).
30. Kňaz pri oltári vezme paténu s chlebom a držiac ju obidvoma rukami trochu zdvihnutú nad oltárom ticho hovorí: Dobrorečíme Ti, Bože Pane,... Potom paténu s chlebom položí na korporál.
31. Kňaz stojí na boku oltára a vlieva do kalicha víno a trochu vody, pričom potichu hovorí: Tajomstvo tejto vody... Potom sa vráti doprostred oltára, vezme kalich do obidvoch rúk, drží ho trochu zdvihnutý a hovorí stlmeným hlasom: Dobrorečíme Ti, Bože Pane.... Potom kalich položí na korporál a môže ho prikryť pallou.
Ale ak sa pri príprave obetných darov nespieva ani nehrá organ, môže kňaz pri predkladaní chleba a vína nahlas predniesť formuly požehnania a ľud na ne odpovie: Zvelebený Boh naveky.
32. Keď kňaz položí kalich na oltár, hlboko sklonený hovorí potichu. Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných.
33. Potom, ak sa používa kadidlo, kňaz naloží do kadidelnice tymian, požehná ho nič nehovoriac a incenzuje obetné dary, kríž a oltár. Posluhujúci sa postaví na bok oltára a incenzuje kňaza, napokon ľud.
34. Po modlitbe Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných alebo po incenzácii si kňaz na boku oltára umyje ruky a pritom hovorí potichu: Pane, zmy zo mňa. Vodu mu leje posluhujúci.
35. Potom sa kňaz vráti do stredu oltára a obrátený k ľudu rozopne a zopne ruky a vyzve ľud na modlitbu slovami Modlite sa, bratia a sestry. Ľud vstane a odpovedá Nech Pán prijme. Po odpovedi ľudu kňaz s rozopnutými rukami hovorí modlitbu nad obetnými darmi. Na konci ľud zvolá Amen.
36. Teraz kňaz začne eucharistickú modlitbu. Podľa rubrík (porov. č. 365) vyberie jednu z tých, ktoré sa nachádzajú v Rímskom misáli alebo sú schválené Apoštolskou stolicou. Eucharistická modlitba si vyžaduje už zo svojej prirodzenosti, aby ju mocou vysviacky prednášal sám kňaz. Ľud sa zase ticho zjednocuje s kňazom vo viere a zapája sa určenými vstupmi do priebehu eucharistickej modlitby. Sú to odpovede v dialógu
prefácie, Sanktus, aklamácia po premenení a aklamácia Amen po záverečnej doxológii, ako aj iné aklamácie schválené konferenciou biskupov a preskúmané Svätou stolicou.
Je veľmi vhodné, aby kňaz prednášal spevom časti eucharistickej modlitby, ktoré sú znotované.
37. Keď kňaz začína eucharistickú modlitbu, rozopne ruky, spieva alebo hovorí: Pán s vami. Ľud odpovedá: I s duchom tvojím. Keď pokračuje: Hore srdcia, dvíha ruky. Ľud odpovedá: Máme ich u Pána. Potom kňaz s rozopnutými rukami pokračuje Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu. Ľud odpovie Je to dôstojné a správne. Potom kňaz s rozopnutými rukami pokračuje v prefácii. Keď ju dokončí, so zopnutými rukami spieva alebo nahlas hovorí spolu so všetkými prítomnými Svätý (porov. č. 79,b).
38. Kňaz pokračuje v eucharistickej modlitbe podľa rubrík, ako sú uvedené v jednotlivých eucharistických modlitbách.
Ak je celebrujúcim biskup, v Modlitbách po slovách v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M. dodá: a so mnou, tvojím nehodným služobníkom. Ale ak biskup celebruje mimo svojej diecézy: po slovách v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M. dodá: a so mnou, tvojím nehodným služobníkom a s mojím bratom M., biskupom tejto M. cirkvi, alebo po slovách: nášho pápeža M. dodá: mňa, tvojho nehodného služobníka a môjho brata M., biskupa tejto M. cirkvi.
Diecézneho biskupa alebo tomu, kto mu je postavený na roveň, treba menovať touto formulou: v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M., s naším biskupom (vikárom, prelátom, prefektom, opátom) M.
V eucharistickej modlitbe možno menovať aj koadjútora a pomocných biskupov, ale nie iných, azda prítomných biskupov. Ak treba menovať viacerých, povie sa všeobecnou formulou: s naším biskupom M. a s jeho pomocnými biskupmi.
V každej eucharistickej modlitbe treba uvedené formuly prispôsobiť gramatickým pravidlám.
39. Krátko pred premenením posluhujúci podľa potreby zvončekom upozorní veriacich. Podľa miestnych zvykov možno zazvoniť pri obidvoch pozdvihovaniach.
Ak sa používa kadidlo, posluhujúci incenzuje, keď sa hostia a kalich po premenení ukazujú ľudu.
40. Po premenení kňaz povie: Hľa, tajomstvo viery a ľud prednesie aklamáciu, ktorá sa vyberie z predpísaných formúl.
Na konci eucharistickej modlitby kňaz vezme paténu s hostiou a kalich, oboje pozdvihne a sám prednáša doxológiu: Skrze Krista. Na konci ľud zvolá: Amen. Potom kňaz položí paténu a kalich na korporál.
41. Po skončení eucharistickej modlitby, vyzve kňaz so zopnutými rukami veriacich, aby sa pomodlili modlitbu Pána, a potom sa ju s rozopnutými rukami modlí spolu s ľudom.
42. Po modlitbe Pána kňaz s rozopnutými rukami sám hovorí embolizmus Prosíme
ťa, Otče, zbav nás. Ľud ho zakončí zvolaním: Lebo tvoje je kráľovstvo.
43. Potom sa kňaz s rozopnutými rukami nahlas modlí Pane Ježišu Kriste, ty si povedal. Po skončení rozopne a znova zopne ruky a ohlasuje pritom pokoj slovami Pokoj Pánov nech je vždy s vami. Ľud odpovie I s duchom tvojím. Potom podľa okolností kňaz pridá Dajte si znak pokoja.
Kňaz môže dať znak pokoja posluhujúcim, ale pritom vždy zostáva v presbytériu, aby sa nenarúšalo slávenie. Nech koná podobne, keď z rozumnej príčiny chce dať znak pokoja niekoľkým veriacim. A všetci si podľa ustanovení konferencie biskupov prejavia navzájom pokoj, spoločenstvo a lásku. Keď sa dáva znak pokoja, môže sa povedať: Pokoj Pánov nech je vždy s tebou. Odpovedá sa: Amen.
44. Potom kňaz vezme hostiu, láme ju nad paténou, čiastočku vpustí do kalicha a potichu hovorí: Telo a krv nášho Pána. Medzitým zbor a ľud spieva alebo hovorí Baránok Boží (porov. č. 83).
45. Teraz sa kňaz potichu a so zopnutými rukami modlí modlitbu k prijímaniu Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého alebo Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie.
46. Po tejto modlitbe kňaz pokľakne, vezme hostiu konsekrovanú v tejto svätej omši, drží ju trochu zdvihnutú nad paténou alebo nad kalichom a obrátený k ľudu hovorí: Hľa, Baránok Boží a spolu s ľudom povie: Pane, nie som hoden.
47. Potom kňaz obrátený k oltáru hovorí potichu Telo Kristovo nech ma zachová pre život večný a prijíma s úctou Kristovo telo. Potom vezme kalich a potichu hovorí Krv Kristova nech ma zachová pre život večný a s úctou prijíma Kristovu krv.
48. Medzitým čo kňaz prijíma Sviatosť, začína sa spev na prijímanie (porov. č. 86).
49. Potom kňaz vezme paténu alebo cibórium a pristúpi k prijímajúcim, ktorí zvyčajne prichádzajú procesiovo.
Nie je dovolené, aby si veriaci sami brali premenený chlieb ani posvätný kalich, tým menej, aby si ho podávali z ruky do ruky medzi sebou. Veriaci prijímajú pokľačiačky alebo postojačky podľa toho, ako to ustanovila konferencia biskupov. Ale keď prijímajú postojačky, odporúča sa, aby konferencia biskupov stanovila úkon patričnej úcty, ktorý majú vykonať pred prijatím Sviatosti.
50. Ak sa prijímanie dáva iba pod spôsobom chleba, kňaz každému ukáže trochu zdvihnutú hostiu so slovami Telo Kristovo. Prijímajúci odpovie Amen a prijíma Sviatosť do úst alebo, ak je dovolené, na ruku podľa ľubovôle. Prijímajúci prijme svätú hostiu hneď na mieste a celú ju zje.
Pri prijímaní pod obidvoma spôsobmi sa má zachovať obrad opísaný na príslušnom mieste (porov. č. 284-287).
51. V rozdávaní prijímania môžu kňazovi pomáhať iní práve prítomní kňazi. Ak však nie sú naporúdzi a počet prijímajúcich je veľmi veľký, kňaz si môže zavolať na pomoc mimoriadnych vysluhovateľov, čiže riadne ustanoveného akolytu alebo aj iných
veriacich k tomu určených podľa stanoveného poriadku.97 V prípade nutnosti môže kňaz pre jednotlivý prípad poveriť k tomuto úkonu vhodných veriacich.98
Títo posluhujúci nech pristúpia k oltáru až potom, keď kňaz prijme Eucharistiu a nech vždy z rúk kňaza prijmú nádobu, v ktorej sú spôsoby najsvätejšej Eucharistie na podávanie veriacim.
52. Po rozdaní prijímania kňaz hneď sám pri oltári prijme všetko premenené víno, ktoré zostalo; premenené hostie, ktoré zostali buď prijme pri oltári alebo ich odnesie na miesto určené na uchovávanie Eucharistie.
Kňaz sa vráti k oltáru, pozbiera odrobinky, ak nejaké sú. Stojac pri oltári alebo pri bočnom stolíku očistí paténu alebo cibórium nad kalichom. Potom purifikuje kalich a ticho hovorí Pane, čo sme prijali ústami, atď. Ak sa nádoby čistili na oltári, posluhujúci ich odnesie na stolík. Je dovolené ponechať nepurifikované nádoby, najmä ak ich je mnoho, na oltári alebo na stolíku a očistiť ich hneď po omši po prepustení ľudu. Majú byť však položené na korporáli a vhodne prikryté.
53. Po očistení nádob sa kňaz môže vrátiť k sedadlu. Za nejaký čas všetci môžu zachovať posvätné ticho alebo zaspievať žalm alebo nejaký chválospev alebo hymnus (porov. č. 88).
54. Potom kňaz stojac obrátený k ľudu od sedadla alebo od oltára povie so zloženými rukami Modlime sa a s rozopnutými rukami prednáša modlitbu po prijímaní. Pred touto modlitbou možno zachovať krátku chvíľku posvätného ticha, ak už nebola hneď po prijímaní. Na konci modlitby ľud zvolá Amen.
Záverečné obrady
55. Po modlitbe po prijímaní, ak treba, môžu sa ľudu ohlásiť krátke oznamy.
56. Potom kňaz rozopne ruky a pozdraví ľud slovami Pán s vami. Ľud mu odpovedá I s duchom tvojím. Kňaz zloží ruky, ľavú položí na prsia, pravú zdvihne a hovorí: Nech vás žehná všemohúci Boh a robiac znak kríža nad ľudom pokračuje: Otec i Syn i Duch Svätý. Všetci odpovedia Amen.
V niektoré dni a pri niektorých príležitostiach na toto požehnanie sa berie podľa rubrík ešte iná, slávnostnejšia formula alebo modlitba nad ľudom.
Biskup žehná ľud primeranou formulou, pričom robí nad ľudom znak kríža trikrát99.
57. Hneď po požehnaní kňaz so zloženými rukami dodá Choďte v mene Božom a všetci odpovedia Bohu vďaka.
_______________
97 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE SVIATOSTI A BOŽÍ KULT, Inštrukcia Inæstimabile donum, 3. apríla 1980. č. 10: AAS 72 (1980) s. 336; Medzidikasteriálna inštrukcia o niektorých otázkach okolo očakávanej spolupráce veriacich laikov v kňazskej službe, Ecclesiæ de mysterio, 15. augusta 1997, čl. 8: AAS 89 (1997), s. 871.
98 Porov. infra, Appendix, Ritus ad deputandum ministrum sacræ Communionis ad actum distribuendæ, s. 1253.
99 Porov. Cæremoniale Episcoporum, č. 1118-1121.
58. Potom kňaz pobozká oltár, s laickými posluhujúcimi urobí hlbokú poklonu a odíde s nimi.
59. Ak po omši nasleduje iný liturgický úkon, vynechávajú sa záverečné obrady, t. j. pozdrav, požehnanie a prepustenie.
1. OMŠA S DIAKONOM
60. Ak je na eucharistickom slávení prítomný diakon oblečený v posvätnom rúchu, nech vykonáva svoj úrad. Teda:
1. asistuje kňazovi a kráča po jeho boku,
2. posluhuje pri oltári, či už pri kalichu a či pri knihe,
3. číta evanjelium a celebrujúci kňaz ho môže poveriť, aby mal homíliu (porov. č.
66)
4. usmerňuje ľud vhodnými výzvami a prednáša úmysly modlitieb veriacich,
5. pomáha celebrujúcemu kňazovi pri rozdávaní prijímania, očistí a uloží
posvätne nádoby,
6. ak je potrebné a niet iných posluhujúcich, sám vykonáva ich úlohy.
Úvodné obrady
61. Diakon nesie evanjeliár trochu pozdvihnutý, ide k oltáru pred kňazom, alebo kráča vedľa neho.
62. Keď prichádza k oltáru a nesie evanjeliár, vynechá poklonu, pristúpi k oltáru a položí úctivo evanjeliár na oltár. Potom spolu s kňazom pobozká oltár.
Ak nenesie evanjeliár, spolu kňazom vzdá príslušnú úctu oltáru hlbokým úklonom. Potom spolu s kňazom pobozká oltár.
Napokon, ak sa používa kadidlo, posluhuje kňazovi pri vkladaní tymianu a pri incenzácii oltára a kríža.
63. Po incenzácii oltára ide s kňazom k sedadlu. Tam zostáva po jeho boku a posluhuje mu podľa potreby.
Liturgia slova
64. Kým sa spieva Aleluja alebo iný spev, ak je incenzácia, posluhuje kňazovi pri vkladaní tymianu a potom hlboko sklonený pred kňazom prosí o požehnanie, pričom polohlasne hovorí Požehnaj ma, otče. Kňaz ho požehnáva slovami Pán nech je v tvojom srdci... Diakon sa prežehná a odpovie Amen. Potom sa pokloní oltáru, vezme evanjeliár, ktorý je chvályhodne položený na oltári, a kráča k ambone, knihu nesie trochu pozdvihnutú. Pred ním ide turiferár s dymiacou kadidelnicou a posluhujúci, ktorí nesú zapálené sviece. Tam pozdraví ľud, hovorí so zloženými rukami: Pán s vami, potom pri slovách Čítanie zo svätého evanjelia palcom poznačí knihu a potom seba na čele, na ústach a na prsiach, incenzuje knihu a ohlasuje evanjelium. Po skončení povie Počuli
sme slovo Pánovo. Všetci odpovedia: Chvála tebe, Kriste. Potom pobozká knihu a ticho hovorí Slová svätého evanjelia... Potom sa vráti ku kňazovi.
Ak diakon posluhuje biskupovi, odnesie knihu na pobozkanie jemu alebo ju pobozká sám, pričom ticho hovorí: Slová svätého evanjelia... Pri slávnostnejších celebráciách podľa okolností udelí biskup ľudu podľa možnosti požehnanie s evanjeliárom.
Napokon sa evanjeliár môže odniesť na stolík alebo na iné vhodné a dôstojné miesto.
65. Ak chýba iný vhodný lektor, prednáša diakon aj ostatné čítania.
66. Úmysly modlitby veriacich po kňazovom úvode prednáša sám diakon zvyčajne z ambony.
Liturgia Eucharistie
67. Po skončení všeobecnej modlitby kňaz zostane pri sedadle. Diakon, ktorému patrí starosť o posvätné nádoby, pripraví za pomoci akolytu oltár. Asistuje kňazovi aj pri preberaní darov ľudu. Potom podá kňazovi paténu s chlebom na konsekrovanie, naleje víno a trochu vody do kalicha, pričom ticho hovorí Tajomstvo tejto vody a podá kalich kňazovi. Pripraviť kalich, čiže naliať víno a vodu, môže však aj pri stolíku. Ak sa používa kadidlo, posluhuje kňazovi pri incenzovaní obetných darov, kríža a oltára a potom sám alebo akolyta incenzuje kňaza i ľud.
68. Počas eucharistickej modlitby stojí diakon pri kňazovi, ale trochu za ním, aby mu podľa potreby poslúžil pri kalichu alebo pri misáli.
Od epiklézy až po pozdvihovanie kalicha diakon zvyčajne kľačí. Ak je viac diakonov, pri premenení jeden z nich môže vložiť tymian do kadidla a incenzovať hostiu i kalich počas pozdvihovania.
69. Pri záverečnej doxológii eucharistickej modlitby stojí po boku kňaza a drží zdvihnutý kalich, zatiaľ čo kňaz drží zdvihnutú paténu s hostiou dovtedy, kým ľud nezvolá Amen.
70. Keď kňaz predniesol modlitbu pokoja a povedal Pokoj Pánov nech je vždy s vami a keď ľud odpovedal I s duchom tvojím, diakon so zloženými rukami a obrátený k ľudu, podľa vhodnosti, vyzve ľud na vzájomné prejavenie pokoja slovami Dajte si znak pokoja. On sám ho prijíma od kňaza a môže ho dať iným posluhujúcim, ktorí sú mu nablízku.
71. Po kňazovom prijímaní diakon dostáva prijímanie pod obidvoma spôsobmi od samého kňaza a potom pomáha kňazovi pri podávaní prijímania ľudu. Keď sa dáva prijímanie pod obidvoma spôsobmi, diakon dáva prijímanie z kalicha a keď sa rozdávanie prijímania skončilo, hneď pri oltári úctivo prijme všetku Kristovu Krv, čo zostala, pričom, ak je to potrebné, mu pomáhajú iní diakoni a kňazi.
72. Po rozdaní prijímania sa diakon vracia s kňazom k oltáru a pozbiera odrobinky, ak nejaké sú, potom odnesie kalich a iné posvätné nádoby na stolík, tam ich očistí a usporiada zvyčajným spôsobom. Kňaz sa medzitým vráti k sedadlu. Je dovolené ponechať nádoby na očistenie položené na korporáli a vhodne prikryté na stolíku a očistiť ich hneď po omši, po prepustení ľudu.
Záverečné obrady
73. Po modlitbe po prijímaní diakon, ak treba, vyhlási ľudu krátke oznamy, ak ich radšej nechce vyhlásiť sám kňaz.
74. Ak sa používa formula slávnostného požehnania alebo modlitba nad ľudom, diakon hovorí: Skloňte sa na požehnanie. Po kňazovom požehnaní diakon prepustí ľud, so zloženými rukami a obrátený k ľudu, slovami: Choďte v mene Božom.
75. Potom spolu s kňazom pobozká oltár, urobí hlbokú poklonu a vráti sa do sakristie v tom istom poradí, ako prišiel.
1. SLUŽBA AKOLYTU
76. Úlohy, ktoré môže vykonávať akolyta, sú rozličného druhu a môže sa stať, že mnohé z nich treba vykonať v tom istom čase. Preto je vhodné rozdeliť ich medzi viacerých. Ak je prítomný iba jeden akolyta, nech sám vykonáva významnejšie úlohy a ostatné nech sa rozdelia medzi viacerých posluhujúcich.
Úvodné obrady
77. Keď sa ide k oltáru, môže niesť kríž uprostred dvoch posluhujúcich, ktorí nesú zapálené sviece. Keď príde k oltáru, kríž postaví pri oltári, aby bol oltárnym krížom alebo ho odloží na dôstojné miesto. Potom zaujme svoje miesto v presbytériu.
78. Počas celej bohoslužby má byť akolyta naporúdzi kňazovi alebo diakonovi, aby mu podal knihu a pomáhal mu pri ostatných úkonoch. Preto nech sa postaví tak – nakoľko je to možné – aby mohol čo najľahšie konať svoju službu, či už pri sedadle alebo pri oltári.
Liturgia Eucharistie
79. Po skončení modlitby veriacich akolyta – ak nie je prítomný diakon – položí na oltár korporál, purifikatórium, kalich, pallu a misál. Kňaz je zatiaľ pri sedadle. Potom, ak treba, pomáha kňazovi pri prijímaní darov ľudu a – podľa okolností – prinesie k oltáru chlieb a víno a podá kňazovi. Ak sa používa kadidlo, podá ho kňazovi a pomáha mu pri incenzácii obetných darov, kríža a oltára. Potom incenzuje kňaza a ľud.
80. Riadne ustanovený akolyta, ak je nutné, môže pomáhať kňazovi aj pri rozdávaní prijímania ľudu ako mimoriadny vysluhovateľ.100 Ak sa prijímanie dáva pod obidvoma spôsobmi a diakon nie je prítomný, on podáva prijímajúcim kalich alebo, ak sa prijímanie dáva namáčaním hostie, drží kalich.
81. Riadne ustanovený akolyta po prijímaní pomáha kňazovi alebo diakonovi pri čistení a usporiadaní posvätných nádob. Ak nie je prítomný diakon, akolyta odnesie posvätné nádoby na stolík a tam ich očistí zvyčajným spôsobom a usporiada.
82. Po skončení slávenia omše akolyta a iní posluhujúci spolu s diakonom a kňazom sa vracajú do sakristie takým spôsobom a v tom istom poradí ako prišli.
1. SLUŽBA LEKTORA
Úvodné obrady
83. Keď sa ide k oltáru, ak nie je prítomný diakon, lektor, oblečený do schváleného rúcha, môže niesť evanjeliár, trochu vyzdvihnutý. Ak nesie knihu, kráča pred kňazom; ináč ide spolu s ostatnými posluhujúcimi.
84. Keď príde k oltáru, spolu s inými sa hlboko pokloní. Ak nesie evanjeliár, pristúpi k oltáru a položí naň evanjeliár. Potom zaujme svoje miesto v presbytériu spolu s ostatnými posluhujúcimi.
Liturgia slova
85. Čítania pred evanjeliom číta pri ambone. Ak nie je prítomný žalmista, môže po prvom čítaní predniesť responzóriový žalm.
86. Ak nie je prítomný diakon, lektor môže po výzve kňaza na modlitbu veriacich od ambony predniesť úmysly.
87. Ak sa úvodný spev a spev na prijímanie nespieva a ani veriaci nerecitujú text príslušných spevov z misála, môže ich predniesť vo vhodnom čase sám lektor (porov. č. 48, 87).
1. KONCELEBROVANÁ OMŠA
88. Koncelebráciu, ktorou sa vhodne prejavuje jednota kňazstva a obety, ako aj všetkého Božieho ľudu, nariaďuje sám obrad: pri ordinácii biskupa a kňazov, v omši žehnania opáta, v omši svätenia krizmy.
_______________
100 Porov. PAVOL VI., Apoštolský list Ministeria quædam, 15. augusta 1972: AAS 64 (1972) s. 532.
Ak nevyžaduje alebo neradí dobro veriacich ináč, odporúča sa:
1. pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere;
2. v omšiach na konciloch, biskupských schôdzkach a synodách;
3. v konventuálnej omši, ako i v hlavnej omši v kostoloch a oratóriách;
4. v omšiach pri príležitosti akýchkoľvek zhromaždení kňazov: diecéznych alebo rehoľných.101
I keď každý kňaz môže sláviť Eucharistiu samostatne, predsa nie v tom čase, keď sa v tom istom kostole alebo oratóriu koná koncelebrácia. Avšak nedovoľuje sa sláviť svätú obetu individuálne na Zelený štvrtok na pamiatku Pánovej večere a pri omši Veľkonočnej vigílie.
89. Cestujúcich kňazov treba ochotne prijímať k eucharistickej koncelebrácii, ak sa pozná ich kňazský stav.
90. Kde je veľký počet kňazov, môže byť koncelebrácia aj viackrát cez deň, keď je to potrebné alebo pastoračne užitočné, ale nech je to v odlišnom čase alebo na rozličných posvätných miestach.102
91. Biskupovi prislúcha právo usmerňovať podľa platných noriem vo svojej diecéze koncelebrovanie omší vo všetkých kostoloch a kaplnkách.
92. Osobitne si treba vážiť koncelebráciu, pri ktorej kňazi diecézy koncelebrujú so svojím biskupom, v štáciovej omši na väčšie slávnosti liturgického roka, pri omši ordinácie nového diecézneho biskupa, alebo jeho koadjútora, alebo pomocného biskupa, pri omši svätenia krizmy, pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere, pri oslavách svätého zakladateľa miestnej cirkvi alebo patróna diecézy, na výročia biskupa a napokon pri príležitosti synody alebo pastoračnej vizitácie.
Preto sa koncelebrácia odporúča vždy, keď sa kňazi stretnú so svojím biskupom na duchovných cvičeniach alebo na nejakých schôdzach. V takýchto prípadoch sa ešte zreteľnejšie prejavuje onen znak jednoty kňazstva a Cirkvi, ktorý je vlastný každej koncelebrácii.103
93. Povolenie viackrát sláviť svätú omšu alebo koncelebrovať v ten istý deň sa dáva z osobitného dôvodu so zreteľom na význam obradu alebo slávnosti v týchto prípadoch:
1. Kto vo štvrtok Veľkého týždňa slávil alebo koncelebroval omšu so svätením olejov, môže sláviť alebo koncelebrovať aj večernú omšu na pamiatku Pánovej večere;
2. Kto slávil alebo koncelebroval omšu na Veľkonočnú vigíliu, môže sláviť alebo koncelebrovať omšu aj v deň Veľkej Noci;
3. Na slávnosť Narodenia Pána môžu všetci kňazi sláviť alebo koncelebrovať tri omše, ale iba vtedy, keď omše slávia v určenom čase;
_______________
101 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Konštitúcia o posvätnej liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 57; Kódex kánonického práva, kán. 902.
102 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 47: AAS 59 (1967) s. 566.
103 Porov. tamže, s. 565.
4. V deň Spomienky všetkých verných zosnulých každý kňaz môže slúžiť tri sväté omše alebo koncelebrovať, len keď sa slávenia konajú v rozličných časoch a zachová sa to, čo je stanovené o aplikácii druhej a tretej omše.104
5. Kto koncelebroval na synode, na pastoračnej vizitácii alebo na kňazskej schôdzi s biskupom alebo jeho delegátom, môže znova sláviť omšu pre dobro veriacich. To isté platí, ak sa zachovajú príslušné podmienky, aj pre zhromaždenie rehoľníkov.
94. Koncelebrovaná omša – v akejkoľvek forme – sa riadi smernicami spoločných ustanovení (porov. č. 112 – 198), treba však zachovať alebo pozmeniť to, čo sa uvádza ďalej.
95. Nikto nech nepristupuje, ani ho neslobodno pripustiť ku koncelebrácii, keď sa už omša začala.
96. V presbytériu treba pripraviť:
1. sedadlá a knihy pre koncelebrujúcich kňazov;
2. na stolíku: kalich dostatočnej veľkosti alebo viac kalichov.
97. Ak v koncelebrovanej omši nie je prítomný diakon, jeho príslušné služby konajú niektorí z koncelebrujúcich kňazov.
Ak nie sú prítomní ani iní služobníci, im vlastné časti sa môžu zveriť iným vhodným veriacim; ináč ich vykonajú niektorí koncelebranti.
98. Koncelebrujúci kňazi si v sakristii alebo na inom vhodnom mieste oblečú to isté posvätné rúcho, aké si obliekajú, keď slávia omšu jednotlivo. Ale z rozumnej príčiny, napr. pri hojnejšom počte koncelebrujúcich a pri nedostatku rúch, koncelebranti okrem hlavného celebranta nemusia mať ornát (casula alebo planeta) a vezmú si iba albu a štólu.
Úvodné obrady
99. Keď sa všetko riadne pripravilo, sprievod ide ako zvyčajne k oltáru cez kostol. Koncelebrujúci kňazi kráčajú pred hlavným celebrantom.
100. Keď koncelebranti a hlavný celebrant prídu k oltáru, urobia hlboký úklon, úctivo pobozkajú oltár a idú k svojim sedadlám. Hlavný celebrant však môže incenzovať oltár a kríž a až potom ide k sedadlu.
Liturgia slova
101. Počas liturgie slova sú koncelebranti na svojich miestach; sedia a vstávajú tak isto ako hlavný celebrant.
Pri Aleluja všetci vstanú okrem biskupa, ktorý bez slova vloží tymian a požehná diakona alebo v jeho neprítomnosti koncelebranta, ktorý má predniesť evanjelium. Ale pri koncelebrácii, ktorej predsedá kňaz, koncelebrant, ktorý v neprítomnosti diakona prednáša evanjelium, nežiada ani neprijíma od hlavného celebranta požehnanie.
_______________
104 Porov. BENEDIKT XV., Apoštolská konštitúcia Incruentum altaris sacrificium, 10. augusta 1915: AAS 7 (1915) s.
401-404.
102. Homíliu povie zvyčajne hlavný celebrant alebo jeden z koncelebrantov.
Liturgia Eucharistie
103. Prípravu obetných darov koná hlavný celebrant (porov. č. 139–146), ostatní koncelebrujúci ostávajú na svojich miestach.
104. Potom, keď hlavný celebrant predniesol modlitbu nad obetnými darmi, pristúpia koncelebranti k oltáru a rozostavia sa okolo neho tak, aby si pri obradoch neprekážali, aby aj veriaci dobre videli posvätný obrad a aby diakon mohol pristúpiť k oltáru, keď koná svoju službu.
Diakon vykonáva svoju službu pri oltári, slúžiac pri kalichu a misáli, ale ak je to možné, nech stojí trocha vzadu za koncelebrujúcimi kňazmi, ktorí stoja okolo hlavného celebranta.
Spôsob prednášania eucharistickej modlitby
105. Pieseň vďaky (prefáciu) spieva alebo prednáša sám kňaz hlavný celebrant. Svätý
(Sanktus) však koncelebranti spievajú alebo recitujú všetci spolu s ľudom a zborom.
106. Po oslave Trojsvätého pokračujú koncelebrujúci kňazi v eucharistickej modlitbe
ďalej opísaným spôsobom. Gestá robí len hlavný celebrant, ak sa nepredpisuje ináč.
107. Časti, ktoré všetci koncelebranti prednášajú spoločne, a hlavne slová premenenia, koncelebrujúci nech pri recitácii hovoria polohlasne, aby hlas hlavného celebranta bolo jasne počuť. Takto ľud lepšie vníma prednášané texty.
Časti, ktoré majú všetci koncelebranti prednášať spolu a sú v misáli znotované, chvályhodne nech sa prednášajú spevom.
Prvá eucharistická modlitba čiže Rímsky kánon
108. V Prvej eucharistickej modlitbe čiže v Rímskom kánone Teba teda, najláskavejší Otče, prednáša sám hlavný celebrant s rozopnutými rukami.
109. Je vhodné zveriť jednému alebo dvom koncelebrujúcim kňazom Pamätaj (spomienku na živých) a V spoločenstve. Každý sám prednesie tieto modlitby s rozopnutými rukami a zvýšeným hlasom.
110. Bože, milostivo prijmi hovorí zasa sám hlavný celebrant s rozopnutými rukami.
111. Od Prosíme ťa, Bože, až po Pokorne ťa prosíme, gestá koná hlavný celebrant a ostatní koncelebranti hovoria všetko spolu takto:
1. Prosíme ťa, Bože, s rukami vystretými smerom k darom;
2. On večer a Podobne po večeri so zopnutými rukami;
3. Pánove slová vyslovujú s pravicou vystretou smerom k chlebu a ku kalichu, ak je to vhodné; pri pozdvihovaní pozrú na hostiu a na kalich a potom sa hlboko uklonia;
4. Preto, Otče, a Zhliadni na ne hovoria s rozopnutými rukami;
5. Pokorne ťa prosíme vyslovujú sklonení a so zopnutými rukami až po slová ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete, potom sa vzpriamia a pri slovách naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť sa prežehnajú.
112. Pamätaj, Otče, za zomrelých a Aj nás, svojich hriešnych služobníkov, je vhodné zveriť jednému alebo dvom koncelebrantom a každý sám prednesie tieto modlitby s rozopnutými rukami a so zvýšeným hlasom.
113. Pri slovách Aj nás, svojich hriešnych služobníkov, všetci koncelebranti sa bijú v prsia.
114. Skrze neho ty, Bože, hovorí sám hlavný celebrant.
Druhá eucharistická modlitba
115. V Druhej eucharistickej modlitbe Naozaj si svätý hovorí sám hlavný celebrant s rozopnutými rukami.
116. Od Preto ťa prosíme až po Pokorne ťa prosíme koncelebranti hovoria všetko spolu takto:
1. Preto ťa prosíme s rukami vystretými smerom k darom;
2. On, prv než sa dobrovoľne vydal na smrť a Podobne po večeri so zopnutými rukami;
3. Pánove slová vyslovujú s pravicou vystretou smerom k chlebu a ku kalichu, ak je to vhodné; pri pozdvihovaní pozrú na hostiu a na kalich a potom sa hlboko uklonia;
4. Keď teda slávime a Pokorne ťa prosíme hovoria s rozopnutými rukami.
117. Príhovory za živých Pamätaj, Otče, a za mŕtvych Pamätaj i na našich bratov a sestry je vhodné zveriť jednému alebo dvom koncelebrantom a každý sám prednesie tieto modlitby s rozopnutými rukami a zvýšeným hlasom.
Tretia eucharistická modlitba
118. V Tretej eucharistickej modlitbe Naozaj si svätý hovorí len hlavný celebrant s rozopnutými rukami.
119. Od Preto ťa, Otče, pokorne prosíme až po Zhliadni, prosíme koncelebranti hovoria všetko spolu takto:
1. Preto ťa, Otče, pokorne prosíme s rukami vystretými smerom k darom.
2. On v tú noc, keď bol zradený a Podobne po večeri so zopnutými rukami.
3. Pánove slová vyslovujú s pravicou vystretou smerom k chlebu a ku kalichu, ak je to vhodné; pri pozdvihovaní pozrú na hostiu a na kalich a potom sa hlboko uklonia.
4. Preto, Otče, keď slávime a Zhliadni, prosíme hovoria s rozopnutými rukami.
120. Príhovory Nech Duch Svätý a Prosíme ťa, Otče, nech táto obeta je vhodné zveriť jednému alebo dvom koncelebrantom a každý sám prednesie tieto modlitby s rozopnutými rukami.
Štvrtá eucharistická modlitba
121. V Štvrtej eucharistickej modlitbe Velebíme ťa, svätý Otče, až po a všetko posväcuje hovorí len hlavný celebrant s rozopnutými rukami a zvýšeným hlasom.
122. Od Preto ťa, Otče, prosíme až po Zhliadni, Otče, na obetu koncelebranti hovoria všetko spolu takto:
1. Preto ťa, Otče, prosíme s rukami vystretými smerom k darom.
2. Keď nadišla chvíľa a Podobne vzal kalich s vínom so zopnutými rukami.
3. Pánove slová vyslovujú s pravicou vystretou smerom k chlebu a ku kalichu, ak je to vhodné; pri pozdvihovaní pozrú na hostiu a na kalich a potom sa hlboko uklonia.
4. Preto, Otče, keď teraz slávime a Zhliadni, Otče, na obetu hovoria s rozopnutými rukami.
123. Príhovor Pamätaj, Otče, na všetkých a Pamätaj i na tých je vhodné zveriť jednému alebo dvom koncelebrantom, a každý sám prednesie tieto modlitby s rozopnutými rukami.
124. Pri iných eucharistických modlitbách, ktoré schválila Apoštolská stolica, treba zachovať stanovené predpisy.
125. Záverečnú doxológiu eucharistickej modlitby prednáša iba hlavný celebrant prípadne spolu s ostatnými koncelebrantmi, ale nie s veriacimi.
Obrad prijímania
126. Potom hlavný celebrant so zopnutými rukami hovorí výzvu pred modlitbou Pána. Po nej s rozopnutými rukami spolu s ostatnými koncelebrantmi, aj oni s rozopnutými rukami, a s ľudom hovorí modlitbu Pána.
127. Prosíme ťa, Otče, zbav nás hovorí len hlavný celebrant s rozopnutými rukami. Všetci koncelebranti spolu s ľudom vyslovujú záverečnú aklamáciu Lebo tvoje je kráľovstvo.
128. Po výzve diakona, alebo keď diakon chýba, jedného z koncelebrantov Dajte si znak pokoja, všetci si navzájom dajú znak pokoja. Tí, čo stoja bližšie k hlavnému celebrantovi, dostávajú znak pokoja od neho prv ako diakon.
129. Kým sa hovorí Baránok Boží, diakoni alebo niektorí z koncelebrantov môžu pomáhať hlavnému celebrantovi lámať hostie, tak pre prijímanie koncelebrantov, ako aj pre prijímanie ľudu.
130. Po vpustení čiastočky hostie do kalicha hlavný celebrant sám hovorí potichu modlitbu Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, alebo Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie tvojho tela a krvi.
131. Po modlitbe pred prijímaním hlavný celebrant pokľakne a trochu ustúpi. Koncelebranti jeden za druhým pristupujú do stredu oltára, pokľaknú a úctivo vezmú Kristovo telo z oltára, držia ho v pravici a ľavou rukou ho chránia zospodu a odídu na svoje miesta. Koncelebranti však môžu ostať aj na svojich miestach a Kristovo telo vziať z patény, ktorú drží hlavný celebrant alebo jeden či viacerí z koncelebrantov a prechádzajú popred nich, alebo tiež podávajú paténu susedovi až po posledného.
132. Nato hlavný celebrant vezme hostiu premenenú v tejto omši, drží ju trochu zdvihnutú nad paténou alebo nad kalichom a hovorí obrátený k ľudu Hľa, Baránok Boží a pokračuje s koncelebrujúcimi a s ľudom hovoriac: Pane, nie som hoden.
133. Potom hlavný celebrant obrátený k oltáru ticho hovorí Telo Kristovo nech ma zachová pre život večný a úctivo prijíma Kristovo telo. Podobne aj koncelebranti sami prijímajú. Po nich prijíma Kristovo telo od hlavného celebranta diakon.
134. Pánovu krv možno prijímať alebo pitím priamo z kalicha, alebo namáčaním hostie alebo rúrkou, alebo lyžičkou.
135. Ak sa prijíma z kalicha, možno použiť jeden z týchto spôsobov:
1. Hlavný celebrant stojí uprostred oltára, vezme kalich a ticho povie Krv Kristova nech ma zachová pre život večný, prijme trochu Krvi a kalich odovzdá diakonovi alebo koncelebrantovi. Potom rozdáva veriacim prijímanie (porov. č. 160- 162).
Koncelebranti za sebou alebo po dvoch, ak sú dva kalichy, pristupujú k oltáru, pokľaknú, prijímajú Krv, utrú okraj kalicha a idú k svojim sedadlám.
2. Hlavný celebrant prijíma Pánovu krv spravidla uprostred oltára.
Koncelebranti však môžu prijímať Pánovu krv na svojich miestach, a to tak, že pijú z kalicha, ktorý im podá diakon alebo jeden z koncelebrantov, alebo i tak, že si podávajú kalich rad-radom. Kalich vždy utiera buď ten, ktorý prijíma, alebo ten, ktorý kalich podáva. Po prijímaní sa každý vráti k svojmu sedadlu.
136. Diakon pri oltári úctivo prijme všetku Kristovu Krv, čo zostala, pričom, ak je to potrebné, mu pomáhajú niektorí koncelebranti, potom prenesie kalich na stolík a tam ho on alebo ustanovený akolyta očistí, poutiera a upraví zvyčajným spôsobom (porov. č. 183).
137. Prijímanie koncelebrantov možno zariadiť aj tak, že každý prijme pri oltári Pánovo telo a hneď aj jeho krv.
Vtedy hlavný celebrant prijíma pod obidvoma spôsobmi, ako keď sám slávi omšu (porov. č. 158), zachová však vopred dohodnutý obrad pri prijímaní Pánovej krvi, v čom ho potom nasledujú ostatní koncelebranti.
Hlavný celebrant po prijímaní položí kalich na druhý korporál na strane oltára. Koncelebranti prichádzajú jeden po druhom do stredu oltára, pokľaknú a prijímajú Pánovo telo, potom prechádzajú na stranu oltára a prijímajú Pánovu krv podľa dohodnutého obradu prijímania z kalicha, ako je uvedené predtým.
Prijímanie diakona a čistenie kalicha sa vykoná už uvedeným spôsobom.
138. Ak koncelebranti prijímajú namáčaním, hlavný celebrant prijíma Pánovo telo a krv zvyčajným spôsobom. Nech však dá pozor, aby v kalichu ostalo dosť Krvi na prijímanie koncelebrantov. Potom diakon alebo jeden z koncelebrantov vhodne umiestni uprostred oltára alebo na jeho strane na inom korporáli kalich spolu s paténou, na ktorej sú rozlámané hostie.
Koncelebranti prichádzajú jeden za druhým k oltáru, pokľaknú, vezmú časť hostie, sčasti ju namočia do kalicha, podnesú si paténu pod ústa a prijímajú namočenú hostiu. Potom sa vrátia na svoje miesta ako na začiatku omše.
Namáčaním hostie prijíma aj diakon, ktorý na slová koncelebranta Telo a krv Kristova odpovie Amen. Nakoniec diakon prijme pri oltári všetku Krv, čo zostala, pričom, ak je to potrebné, mu pomáhajú niektorí koncelebranti, prenesie kalich na stolík a tam ho on alebo riadne ustanovený akolyta očistí, poutiera a upraví zvyčajným spôsobom.
Záverečné obrady
139. Ďalšie časti až do konca omše koná hlavný celebrant zvyčajným spôsobom (porov. č. 166-168). Koncelebranti zostanú na svojich miestach.
140. Koncelebranti prv ako odídu od oltára, urobia hlboký úklon oltáru. Hlavný celebrant však a diakon úctivo pobozkajú oltár.
1. OMŠA S JEDNÝM POSLUHUJÚCIM
141. V omši, pri ktorej kňazovi posluhuje a odpovedá iba jeden posluhujúci, treba zachovať obrad omše za účasti ľudu (porov. č. 120–169). Posluhujúci podľa potreby hovorí odpovede, ktoré patria ľudu.
142. Ale ak je posluhujúci diakonom, koná svoj vlastný úrad (porov. č. 171–186) a vykonáva aj časti, ktoré patria ľudu.
143. Bez posluhujúceho alebo bez prítomnosti nejakého veriaceho možno slúžiť omšu iba z vážnych a rozumných dôvodov. Vtedy sa vynechávajú pozdravy, výzvy a záverečné požehnanie.
144. Pred omšou sa potrebné nádoby pripravia na stolíku alebo na pravej strane oltára.
Úvodné obrady
145. Kňaz pristúpi k oltáru, s posluhujúcim sa hlboko pokloní oltáru, úctivo pobozká oltár a ide k sedadlu. Ak kňaz chce, môže ostať pri oltári; v tom prípade sa tam pripraví aj misál. Potom posluhujúci alebo kňaz povie antifónu k introitu.
146. Potom kňaz s posluhujúcim, stojac, sa prežehná a pritom hovorí: V mene Otca; potom sa obráti k posluhujúcemu, pozdraví ho jednou z uvedených formúl.
147. Nato nasleduje úkon kajúcnosti a podľa rubrík hovorí Pane, zmiluj sa a Sláva Bohu na výsostiach.
148. Potom so zopnutými rukami povie Modlime sa a po malej prestávke prednesie modlitbu dňa (kolektu) s rozopnutými rukami. Na konci posluhujúci odpovie Amen.
Liturgia slova
149. Ak je to možné, čítania sa prednášajú od ambony alebo zo stojana.
150. Po modlitbe dňa (kolekte) posluhujúci prečíta prvé čítanie a žalm a – ak treba – i druhé čítanie a verš k Aleluja alebo iný spev.
151. Potom kňaz hlboko sklonený hovorí: Všemohúci Bože, očisť mi srdce a pery a číta evanjelium. Na konci povie: Počuli sme slovo Pánovo. Posluhujúci mu odpovie: Chvála tebe, Kriste. Nato kňaz knihu pobozká a ticho povie: Slová svätého evanjelia.
152. Potom kňaz podľa rubrík spolu s posluhujúcim odrieka vyznanie viery.
153. Nasleduje všeobecná modlitba, ktorá sa môže konať aj v tejto omši. Kňaz uvedie a dokončí modlitbu, úmysly prednáša posluhujúci.
Liturgia Eucharistie
154. V liturgii Eucharistie sa koná všetko tak ako pri omši za účasti ľudu okrem toho,
čo nasleduje.
155. Po aklamácii na konci embolizmu, ktorý nasleduje po Modlitbe Pána, kňaz sa modlí: Pane Ježišu Kriste, ty si povedal svojim apoštolom, a doloží: Pokoj Pánov nech je vždy s vami. Posluhujúci odpovie I s duchom tvojím. Podľa okolností kňaz môže dať posluhujúcemu znak pokoja.
156. Potom kňaz láme nad paténou hostiu a hovorí s posluhujúcim Baránok Boží. Po Baránok Boží vpustí čiastočku hostie do kalicha, pričom ticho hovorí: Telo a krv nášho Pána Ježiša Krista, spojené v tomto kalichu.
157. Po zmiešaní kňaz ticho hovorí modlitbu Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, alebo Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie. Nato pokľakne, vezme hostiu a – ak posluhujúci bude prijímať – obráti sa k nemu, hostiu drží trochu pozdvihnutú nad paténou alebo nad kalichom a hovorí: Hľa, Baránok Boží a spoločne s posluhujúcim: Pane, nie som hoden. Potom sa obráti k oltáru a prijme Kristovo telo. Ak posluhujúci neprijíma, kňaz po pokľaknutí vezme hostiu a obrátený k oltáru povie raz potichu: Pane, nie som hoden a Telo Kristovo nech ma zachová a potom prijíma Telo Kristovo. Potom vezme kalich a potichu hovorí: Krv Kristova nech ma zachová a prijíma Krv.
158. Prv ako kňaz podá prijímanie posluhujúcemu, posluhujúci alebo sám kňaz prečíta spev na prijímanie.
159. Kňaz čistí kalich pri stolíku alebo pri oltári. Ak sa kalich čistí pri oltári, môže ho posluhujúci odniesť na stolík alebo ho položí na bok oltára.
160. Po purifikácii kalicha je vhodné, aby kňaz zachoval chvíľku posvätného ticha. Potom povie modlitbu po prijímaní.
Záverečné obrady
161. Záverečné obrady sú ako v omši za účasti ľudu, len slová Choďte v mene Božom sa vynechajú. Kňaz ako zvyčajne bozkom uctí oltár, urobí hlboký úklon spolu s posluhujúcim a odíde.
1. NIEKTORÉ VŠEOBECNÉ SMERNICE PRE VŠETKY FORMY OMŠE Prejavy úcty oltáru a evanjeliáru
162. Podľa tradičného liturgického zvyku prejavujeme úctu oltáru a evanjeliáru bozkom. Ale tam, kde takýto znak nezodpovedá tradícii alebo povahe niektorého kraja, konferencia biskupov má namiesto neho určiť iný vhodný znak, o čom upovedomí Apoštolskú stolicu.
Pokľaknutie a úklony
163. Pokľaknutie sa koná kľaknutím na pravé koleno až na zem a vyjadruje poklonu, a preto je vyhradené Najsvätejšej sviatosti a Svätému krížu pri slávnostnej poklone v liturgii Veľkého Piatku až do začiatku Veľkonočnej vigílie.
V omši pokľakne celebrujúci kňaz tri razy, a to: po pozdvihovaní hostie, po pozdvihovaní kalicha a pred prijímaním. Zvláštnosti, ktoré treba zachovať pri koncelebrovanej omši sa uvádzajú na príslušných miestach (porov. č. 210 – 251).
Ak je však v presbytériu svätostánok s Najsvätejšou sviatosťou, kňaz, diakon a ostatní posluhujúci pokľaknú, keď prídu k oltáru alebo od neho odchádzajú, ale nie počas slávenia samotnej omše.
Inak každý, kto prechádza popred Najsvätejšiu sviatosť, si pokľakne, okrem procesiového sprievodu.
Posluhujúci, ktorí nesú procesiový kríž alebo sviece, konajú namiesto pokľaknutia úklon hlavou.
164. Úklon znamená úctu a česť, ktorá sa vzdáva osobám alebo ich znakom. Sú dva druhy úklonov – úklon hlavy a úklon celého tela:
1. Úklon hlavy je pri vyslovovaní mena troch Božských osôb spolu, pri mene Ježišovom, Panny Márie a svätého, na ktorého počesť sa slávi omša.
2. Úklon tela čiže hlboký úklon je: pri oltári, pri modlitbe Všemohúci Bože, očisť mi srdce i pery a Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných; vo vyznaní viery pri slovách A mocou Ducha Svätého vzal si telo; v Rímskom kánone pri slovách Pokorne ťa prosíme. Tak sa ukloní aj diakon, keď prosí o požehnanie pred čítaním evanjelia. Okrem toho sa kňaz trocha skloní, keď pri premenení vyslovuje Pánove slová.
Incenzácia
165. Incenzácia vyjadruje úctu a modlitbu, ako je napísané vo Svätom písme (porov. Ž 140, 2; Zjv 8,3).
Kadidlo možno použiť ľubovoľne pri akejkoľvek forme omše:
1. keď sa ide k oltáru v sprievode;
2. na začiatku omše, na incenzáciu kríža a oltára;
3. pri sprievode k evanjeliu a pred jeho prednesom;
4. po položení chleba a kalicha na oltár, na incenzáciu obetných darov, kríža a oltára, a takisto kňaza a ľudu;
5. pri pozdvihovaní hostie a kalicha po premenení.
166. Keď kňaz vkladá tymian do kadidelnice, požehná ho znakom kríža bez slova. Pred a po incenzácii sa koná hlboký úklon osobe alebo veci, ktorá je incenzovaná,
okrem oltára a obetných darov na obetu svätej omše.
Tromi ťahmi kadidelnice sa incenzujú: Najsvätejšia sviatosť, relikvie Svätého kríža a obrazy Pána vystavené na verejnú úctu, obetné dary na obetu svätej omše, oltárny kríž, evanjeliár, paškál, kňaz a ľud.
Dvomi ťahmi kadidelnice sa incenzujú relikvie a obrazy svätých vystavené na verejnú úctu, a to len na začiatku slávenia, po incenzovaní oltára.
Oltár sa incenzuje po jednom ťahu takto:
1. ak je oltár oddelený od steny, kňaz ho pri incenzovaní obíde;
2. ak však oltár nie je oddelený od steny, kňaz idúcky incenzuje najprv pravú stranu oltára a potom ľavú.
Ak je kríž na oltári alebo pri ňom, kňaz ho incenzuje pred incenzáciou oltára. V iných prípadoch ho incenzuje, keď prechádza pred ním.
Kňaz incenzuje obetné dary pred incenzáciou kríža a oltára tromi ťahmi kadidelnice, alebo urobí nad obetnými darmi kadidelnicou znak kríža.
Purifikácia
167. Ak ostane na prstoch nejaká odrobinka hostie, najmä po lámaní hostie alebo po prijímaní veriacich, kňaz otrie prsty nad paténou, alebo ak treba, umyje si ich. Podobne pozbiera aj odrobinky mimo patény, ak nejaké zostali.
168. Posvätné nádoby čistí kňaz alebo diakon, prípadne ustanovený akolyta po prijímaní alebo po omši, ak je to možné, pri stolíku. Kalich sa čistí vodou alebo vodou a vínom, ktoré potom ten, čo čistil posvätné nádoby, vypije. Paténu zvyčajne treba utrieť purifikatóriom.
Treba dbať, aby to, čo zostane po rozdávaní prijímania z Kristovej krvi, sa hneď prijalo pri oltári.
169. Ak hostia alebo nejaká čiastočka spadne, treba ju úctivo zodvihnúť. Ak sa však vyleje niečo z Krvi, treba vodou umyť miesto, na ktoré sa vyliala, a vodu potom vyliať do sakrária, ktoré je umiestnené v sakristii.
Prijímanie pod obidvoma spôsobmi
170. Plnšie zvýraznenie znaku sv. prijímania sa dosiahne prijímaním pod obidvoma spôsobmi. V tejto forme sa totiž dokonalejšie prejavuje znak eucharistickej hostiny a jasnejšie sa vyjadruje jednak Božia vôľa, ktorou sa potvrdzuje nová a večná zmluva v Pánovej krvi, jednak vnútorná súvislosť medzi eucharistickou a eschatologickou hostinou v Otcovom kráľovstve.105
171. Duchovní pastieri nech sa usilujú čo najvhodnejším spôsobom pripomenúť katolícke učenie o spôsobe svätého prijímania podľa Tridentského ekumenického koncilu tým veriacim, ktorí prijímajú pod obidvoma spôsobmi, ako aj ostatným prítomným. Predovšetkým nech upozornia veriacich kresťanov na učenie katolíckej viery, že aj pod jedným spôsobom sa prijíma celý a úplný Kristus a opravdivá Sviatosť, a preto tí, čo prijímajú len pod jedným spôsobom, čo do úžitku nie sú ukrátení o nijakú milosť potrebnú na spasenie.106
Nech ich poučia aj o tom, že Cirkev pri vysluhovaní sviatostí má moc – ak pri tom zachová ich podstatu – určovať alebo meniť to, o čom myslí, že lepšie poslúži úcte sviatostí alebo osohu prijímajúcich podľa okolností, času a miesta.107 Zároveň nech upozornia veriacich, aby sa čím horlivejšie zúčastňovali na tomto posvätnom obrade, ktorým sa plnšie vyjadruje znak eucharistickej hostiny.
172. Prijímanie pod obidvoma spôsobmi okrem prípadov uvedených v knihách obradov majú dovolené:
1. kňazi, ktorí nemôžu celebrovať alebo koncelebrovať;
2. diakon a ostatní, ktorí pri omši vykonávajú nejakú službu;
_______________
105 Porov. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA OBRADOV, Inštrukcia Eucharisticum mysterium, 25. mája 1967, č. 32: AAS 59
(1967) s. 558.
106 TRIDENTSKÝ KONCIL, Sesia XXI, 16. júla 1562, Dekrét o Eucharistickom prijímaní, kap. 1-3: Denz-Schönm. 1725-1729.
107 Porv. tamže, kap. 2: Denz-Schönm. 1728.
3. členovia komunít pri konventuálnej omši alebo pri omši spoločenstiev, ktoré sa nazývajú komunitou – chovanci seminárov, všetci účastníci duchovných cvičení, duchovného alebo pastorálneho zhromaždenia;
Diecézny biskup môže pre svoju diecézu stanoviť predpisy o prijímaní pod obidvoma spôsobmi, ktoré sa majú zachovávať aj v rehoľných kostoloch a v malých spoločenstvách. Tomu istému biskupovi je daná právomoc povoliť prijímanie pod obidvoma spôsobmi, keď to kňaz, ktorému ako vlastnému pastierovi je zverená nejaká komunita, považuje za vhodné, len nech sú veriaci dobre poučení a je vylúčené nebezpečenstvo zneuctenia Sviatosti alebo by sa tento obrad stal obťažným pre množstvo prijímajúcich, či pre inú príčinu.
Ale predpisy o spôsobe rozdávania prijímania pod obidvoma spôsobmi a o rozsahu fakulty môžu konferencie biskupov vydať až po preskúmaní Apoštolskou stolicou.
173. Pri rozdávaní prijímania pod obidvoma spôsobmi:
1. pri kalichu zvyčajne posluhuje diakon, ak nie je prítomný, kňaz; alebo aj riadne ustanovený akolyta alebo iný mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania alebo veriaci, ktorému bola v prípade nutnosti zverená táto úloha;
2. Krv, ktorá zostala, prijme hneď pri oltári kňaz, diakon alebo riadne ustanovený akolyta, ktorý posluhoval pri kalichu a zvyčajným spôsobom očistí, poutiera a uloží posvätné nádoby;
3. veriacim, ktorí chcú prijímať len pod spôsobom chleba, treba udeliť sväté prijímanie týmto spôsobom.
174. Na udeľovanie prijímania pod obidvoma spôsobmi treba pripraviť:
1. keď prijímajúci pijú priamo z kalicha – buď dostatočne veľký kalich alebo viac kalichov, avšak nech sa vždy dáva pozor, aby Kristovej krvi, ktorú bude treba prijať na konci prijímania, nezostalo priveľa;
2. ak sa prijímanie udeľuje namáčaním, treba dať pozor, aby hostie neboli veľmi tenké alebo veľmi malé, ale trochu hrubšie ako zvyčajne, aby sa sčasti namočené do Krvi mohli ľahko podávať.
175. Keď prijímajúci pijú priamo z kalicha – potom, ako prijímajúci prijal Telo Kristovo, podíde k tomu, čo podáva kalich, a postaví sa pred neho. Posluhujúci hovorí Krv Kristova a prijímajúci odpovie Amen. Posluhujúci mu podá kalich, ktorý si prijímajúci sám priloží k ústam. Prijímajúci odpije trochu z kalicha, vráti ho posluhujúcemu a odíde. Posluhujúci utrie vonkajšiu časť kalicha purifikatóriom.
176. Ak sa prijímanie z kalicha koná namáčaním – prijímajúci si drží paténu pod ústami, pristúpi ku kňazovi, ktorý drží nádobu so svätými hostiami, vedľa neho stojí posluhujúci s kalichom. Kňaz vezme hostiu, sčasti ju namočí v kalichu, pozdvihne ju a povie Telo a krv Kristova a prijímajúci odpovie Amen. Od kňaza prijme Sviatosť do úst a potom odíde.
OBSAH
HLAVA IV.
ROZLIČNÉ FORMY SLÁVENIA SVÄTEJ OMŠE 31
1. SVÄTÁ OMŠA ZA ÚČASTI ĽUDU 31
Čo treba pripraviť 32
1. OMŠA BEZ DIAKONA 33
Úvodné obrady 33
Liturgia slova 33
Liturgia Eucharistie 35
Záverečné obrady 38
2. OMŠA S DIAKONOM 39
Úvodné obrady 39
Liturgia slova 39
Liturgia Eucharistie 40
Záverečné obrady 41
3. SLUŽBA AKOLYTU 41
Úvodné obrady 41
Liturgia Eucharistie 41
4. SLUŽBA LEKTORA 42
Úvodné obrady 42
Liturgia slova 42
2. KONCELEBROVANÁ OMŠA 42
Úvodné obrady 44
Liturgia slova 44
Liturgia Eucharistie 45
Spôsob prednášania eucharistickej modlitby 45
Obrad prijímania 47
Záverečné obrady 49
3. OMŠA S JEDNÝM POSLUHUJÚCIM 49
Úvodné obrady 50
Liturgia slova 50
Liturgia Eucharistie 50
Záverečné obrady 51
4. NIEKTORÉ VŠEOBECNÉ SMERNICE PRE VŠETKY FORMY OMŠE 51
Prejavy úcty oltáru a evanjeliáru 51
Pokľaknutie a úklony 51
Incenzácia 52
Purifikácia 53
Prijímanie pod obidvoma spôsobmi 53