I
Večer po slávnostnom vstupe do Jeruzalema sa Ježiš vrátil do Betánie.
Ale ráno sa znova vybral do Svätého mesta. Prekvapuje nás, že odchádzal z hostiteľovho domu a bol hladný.
Ale ešte viac nás prekvapuje, že hľadal ovocie na figovníku, ktorý ešte ani nezakvitol, a keď na ňom nič nenašiel, že ho preklial.
A prekvapením je tu aj okolnosť, že užasnutým učeníkom pri tejto príležitosti nehovoril o podobnom prekliatí židovského národa, ktorý sa nedal priviesť k duchovnej plodnosti...
Toto jeho zvláštne počínanie bolo, tak sa zdá, prorockým prízvukom na to, čo mienil povedať svojim učeníkom na druhý deň o modlitbe.
Zo všetkého, čo tu konal a hovoril, mali pochopiť, že pri modlitbe im treba tak veriť, že dostanú to, o čo prosia, ako keby to už mali.
A majú pred ňou prejaviť odpúšťajúcu lásku voči všetkým, ktorí im ublížili.
Bez tejto by ich Otec nevypočul.
A rovnako majú s vierou prosiť o dobročinnú, slúžiacu lásku k bratom a sestrám.
Po tejto Ježiš stále túži a hľadá ju na strome nášho života v každom čase.
V čase pučania, kvetu i zrenia.

II
Pocítil hlad – po ľudskej láske a porozumení, kvôli ktorým sa denne zastavuje aj pri každom z nás.

Ale nič na ňom nenašiel. – Nič, okrem lístia, ktoré v našom živote predstavuje náboženské vzdelávanie a naše pekné, niekedy veľmi pekné predsavzatia...
Zaiste aj lístie je pre strom dôležité.
Ale cieľ, pre ktorý sa sadí a pestuje, je ovocie.

III
Figovník pri ceste z Betánie do Jeruzalema žil a produkoval presne podľa svojej prirodzenosti...
A Pán ho predsa preklial.
Zvláštny zákrok...
Ale dostatočne zdôvodnený.
Je pre nás pripomienkou, že ak budeme len to robiť, čo dokáže prirodzenými silami hociktorý človek, ak sa pomocou modlitby plnej viery neuschopníme aj na skutky nadprirodzenej povahy, ktoré chce nájsť na nás v každom čase, aj nás čaká to isté, čo neplodný figovník...
Ak sme pochopili toto Pánovo zvláštne počínanie ako zosilnenú výzvu produkovať nadprirodzené ovocie, mali by sme porozmýšľať, ako zbaviť Pána toho hladu, ktorý v ňom vyvoláva najmä nedostatok našej odpúšťajúcej a slúžiacej lásky.

IV
Ďakujeme ti, Pane, za to, že si k nám zhovievavejší, ako si bol k figovníku, a dávaš nám ešte príležitosť opraviť sa. Ďakujeme ti za to, že nás týmto svojím slovom znova povzbudzuješ k viere, ktorá sa vyjadruje modlitbou a vedie nás ku skutkom, aké si praješ.
Nedovoľ, aby sme zmarili dnes tieto tvoje výzvy.
Daj, nech ťa potešíme ovocím, po ktorom túžiš. Amen.