Hovorí sa, že Benjamín Franklin chcel názorne povedať svojmu priateľovi, ako to vyzerá, keď chce mať človek všetkého veľa, a preto si zavolal dieťa a dal mu do rúk pekné veľké jablko.

Dieťa si ho s radosťou chytilo obidvoma rukami a celé sa naň sústredilo.

Keď mu potom dal aj druhé, intenzita jeho radosti a spokojnosti napodiv klesla.

A keď mu pridal aj tretie, začali mu jablká padať na zem. Raz jedno, raz druhé. Dieťa znervóznelo a rozplakalo sa.

To je ilustrácia aj Léviho prípadu.

Dar pozvania, ktoré dostal od Pána, vyžadoval, aby mal preň obidve ruky voľné. Ak sa mal plne sústrediť na túto hodnotu, pochopil, že nemohol mať už okrem toho nič inšie.
Preto vstal, opustil všetko a šiel za ním.

Uchopil Pána obidvoma rukami a stal sa jeho apoštolom, stal sa evanjelistom Matúšom a veríme, že sa tomuto jedinečnému daru ešte podnes teší v nebeskej sláve.

Ale nebol taký iba on sám. Mnohí tak urobili, ktorí sa opýtali ako Peter: Pane, čo dostaneme za to, že sme všetko opustili a nasledovali sme ťa? A keď dostali odpoveď: Stonásobne všetko potrebné pre tunajší život a okrem toho nebo, – už sa neobzerali nazad.

Šťastný, kto dostane toto Pánovo pozvanie a chytí sa ho obidvoma rukami, čím samozrejme vypustí z nich všetko, čomu sa dosiaľ tešil.

Šťastný, kto takto predíde smrť, ktorá nás každého aj tak raz o všetko oberie.