Zvykli sme odkladať dobré skutky na zajtra, na potom, a keď sa ich nahromadí mnoho, prídeme na to, že sa to všetko nedá zvládnuť, že je to nemožnosť. A vtedy si pre uspokojenie svedomia zarecitujeme s moralistami: Ad imposibilia nemo tenetur. Hľa, Guliver, ktorého sputnali piadimužíci.
"Pán nás poslal na svet, aby sme patrili iným, nie sebe."