Počúvajte, čo vám poviem...
Kedykoľvek prichádzam s vami do styku, vždy sa snažím osloviť vás niektorým svojím slovom alebo skutkom.
A vždy pri tom žiadam od vás spoluúčasť...
Aspoň takú, ako je počúvanie.

Dobre počúvajte...
Tak, aby ste vtedy nepočuli nikoho iného...
Ani seba...
Tu som veľmi žiarlivý...
Nech vtedy všetko stíchne okolo vás i vo vás...
Všetky túžby, chute, osobné naviazanosti i starosti.
Keď ma počúvate čítaním, dbajte, aby ste ma neprerušovali hneď po prvých slovách otázkami, dožadovaním sa rozličných vysvetlení.
Najprv čítajte pokojne určený celok; až potom jeho časti.
A keď ma počúvate v homíliách a príhovoroch, nedajte sa vyrušovať osobitosťami tých, cez ktorých vám hovorím.
Majte pred očami len mňa a situácie, ktoré si vyžiadali slová alebo činy, ktoré sa vám práve podávajú.
Usilujte sa o dôkladné pochopenie toho, čo počúvate alebo čítate, nebojte sa námahy, bez ktorej sa neobíde ani jedno vážne rozmýšľanie.

A zapamätajte si...
Počúvate ma predsa preto, aby ste potom aj uskutočnili moje slovo.
Mali by ste si ho preto tak uložiť do pamäti, aby sa vám z nej v čase potreby vynorilo a doviedlo vás k správnemu konaniu.
Nech vám je tu moja matka žiarivým príkladom.
Zachovávala všetko vo svojom srdci, rozmýšľala nad tým a potom, ako svedčia Evanjeliá, podľa toho aj konala.

Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí...
Do rúk, ktoré sú našimi najuniverzálnejšími nástrojmi, ako hovoria technici; nástrojmi dobra i zla, ako dodávajú moralisti..., schopnými spútať aj cudzie ruky a urobiť ich úplne bezmocnými, ako nás presviedčajú násilníci.

Lenže oni nechápali toto slovo...
Bolo im ťažko počúvať ho a potom zrejme ťažko aj pochopiť ho.

Nerozumeli mu, ale báli sa ho opýtať...
No on sa nebál hovoriť im o tom i naďalej.
Chcel mať učeníkov, ktorí prijímajú každé jeho slovo i to bolestné, a to so záujmom i radosťou, lebo veď každé je produktom tej istej jeho lásky k nám.