Tu pristúpil pokušiteľ...
Kde?
Tu na púšti, kde niet ničoho...
Kedy?
Po štyridsiatich dňoch. Keď Ježiš vyhladol... Zrejme preto, aby v jeho hladnom tele našiel spojenca... Vie čo ponúknuť a vie aj kedy...
Povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby...
A hneď to povedz...
Nerozmýšľaj o iných možnostiach. Tých tu niet.
Si so silami na konci. Hynieš...
Potrebuješ sa čím prv nasýtiť.
Prijmi moju ponuku a využi svoje možnosti...
Si predsa Boží Syn...
–
Diabol najčastejšie využíva pre svoje ciele tri naše známe hlady:
Hlad po chlebe, po tele a po sláve.
Keď zacítime v sebe daktorý z nich, priblíži sa a ponúkne niečo veľmi lákavé a pritom zdanlivo dobré, aby nám pomohol zabudnúť na nebeského Otca, o ktorom vieme, že dáva každému v pravý čas všetko potrebné – i možnosť nasýtiť, uspokojiť sa i silu zvládnuť sa.
Vyhráva nad nami obyčajne tým, že nám predstaví, čo ponúka, ako nutnosť, pričom pošepne: Veď čo je nutné, je aj dovolené. Neváhaj teda. A ber!
Napísané je: Nielen z chleba žije človek...
Nie len z chleba a teda aj z chleba...
Ale mal by z neho žiť tak, aby pri nasycovaní tela neumierala hladom jeho duša.
–
Prázdny žalúdok umožňuje diablovi len pokúšať nás, no prázdna duša mu umožňuje nad nami aj zvíťaziť...