Dnes slávime tri významné udalosti: ustanovenie sviatosti kňazstva, ustanovenie Sviatosti Oltárnej a Ježišov príklad služby v láske. Evanjelista Ján, keď opisuje posledný večer s Ježišom, spomína na Ježišovo gesto, ktoré malo veľký prorocký a symbolický význam. Ježiš si zobliekol odev svojej Božej slávy a prepásal sa plátenou zásterou ľudstva. Umýva učeníkom nohy a robí ich tak schopnými pristúpiť k nebeskej hostine.
Drahí bratia a sestry, niektorí považujú osla za hlúpe zviera, no len preto, že je tiché a poddajné. Nepíše sv. Pavol, že evanjelium je pre pohanov hlúposťou? No aj akýsi Židia označili Pána Ježiša počas jeho verejného účinkovania za pomäteného. Kristus Pán je však podľa Izaiášovej predpovede "Ebed Jahve" (Služobník Pánov): pred ľuďmi opovrhnutý a ktorého sme si preto nevážili, no v skutočnosti úspešný, povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny.
Asi všichni jsme se někdy setkali s otázkou: Kde je spravedlivý Bůh, když je ve světě tolik nespravedlnosti? Proč nepotrestá zlé lidi, aby hodné netrápili? Proč nám dal Desatero, když dovoluje, aby bylo porušováno?
Dnešní evangelium nám na to dává odpověď. Spravedlnost je u Boha pevně spjata s milosrdenstvím. Jsou jako prsty jediné dlaně. Vše konají společně. A proto místo rychlého trestu přichází od Boha trpělivá výchova a obětavá záchrana.
Prečo pri hriechoch iných cítime výčitky svedomia aj u seba? Prečo čakáme od iných, aby sa napravili? Máme ich radi a prajeme si, aby boli spasení. Je na mieste túžiť aj po zdokonalení a obrátení seba a po svojej spáse. V deň kňazského svätenia biskup v homílii povedal: „Pamätaj, že do neba nepôjdeš sám. Pôjdu s tebou aj tvoji veriaci. Pamätaj, že ani do pekla nepôjdeš sám. Pôjdu s tebou aj tvoji veriaci.“ Raz som položil svojim veriacim rečnícku otázku: „Kto z vás chce ísť so mnou do pekla?“ A čo som nečakal, od veriacich zaznelo niekoľko spontánnych odpovedí: „Nie!
Bratia a sestry!
Počuli ste, čo sa stalo vo svete? Aké nešťastie! Koho vina to je? A prečo muselo umrieť toľko nevinných?! Komu títo úbožiaci čo spravili?