Čítanie z Knihy Genezis
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.
Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou.
A nastal večer a ráno, prvý deň.
Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom.
A nastal večer a ráno, druhý deň.
Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.
Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, tretí deň.
Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, štvrtý deň.
Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“ A Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.“
A nastal večer a ráno, piaty deň.
Boh povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.“ A tak sa stalo. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je to dobré.
Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; i nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“
A stvoril Boh človeka na svoj obraz;
na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril.
Boh ich požehnal a povedal im:
„Vzrastajte a množte sa.
Naplňte zem a podmaňte si ju.
Panujte nad morskými rybami,
nad nebeským vtáctvom
a nad všetkou zverou,
čo sa hýbe po zemi.“
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby vám bolo za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život, dávam za pokrm všetky zelené rastliny.“
A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil a bolo to veľmi dobré.
A nastal večer a ráno, šiesty deň.
Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich nádhera. Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril.

Čítanie z Knihy Genezis
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“
A stvoril Boh človeka na svoj obraz;
na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril.
Boh ich požehnal a povedal im:
„Vzrastajte a množte sa.
Naplňte zem a podmaňte si ju.
Panujte nad morskými rybami,
nad nebeským vtáctvom
a nad všetkou zverou,
čo sa hýbe po zemi.“
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby vám boli za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život, dávam za pokrm všetky zelené rastliny.“
A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.

Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme.

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.

Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali. R.

Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. R.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku. R.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi. R.

Milosti Pánovej plná je zem.

Pánovo slovo je pravdivé *
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo; *
milosti Pánovej plná je zem. R.

Pánovým slovom povstali nebesia *
a dychom jeho úst všetky ich voje.
Ako do vreca hromadí morské vody, *
ako do nádrží zlieva oceány. R.

Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, *
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
Pán hľadí z neba *
a vidí všetkých ľudí. R.

Naša duša očakáva Pána, *
on je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba. R.

Čítanie z Knihy Genezis
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na 'miesto, ktoré mu Boh označil.
Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“
Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž.
Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“
On mu odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“
„Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“
Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.
Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.
Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará“; a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“
Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

Čítanie z Knihy Genezis
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár a poukladal naň drevo. Potom vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.
Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu.
Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. R.

Preto sa raduje moje srdce †
a moja duša plesá *
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí *
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. R.

Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. R.

Čítanie z Knihy Exodus
Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelitom, aby sa pohli. Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši.
Ja zatvrdím srdce Egypťanov a budú sa hnať za nimi; a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a jazde ukážem svoju slávu.
Egypťania spoznajú, že ja som Pán, keď ukážem svoju slávu na faraónovi i na jeho vozoch a jazde.“
Tu sa Boží anjel, čo šiel pred izraelským táborom, zdvihol a išiel za ním. A s ním aj oblačný stĺp zmenil svoje doterajšie miesto – prešiel spredu zaň. Postavil sa medzi egyptský tábor a izraelský tábor. Oblak bol pre jedných temný, druhým osvetľoval noc, a tak sa celú noc nemohli jedni k druhým priblížiť.
Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa rozdelila a Izraeliti šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.
Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, vozy a jazdci sa pustili za nimi doprostred mora.
Ale v čase rannej stráže sa Pán pozrel z ohnivého a oblačného stĺpa na Egypťanov a ich vojsko uviedol do zmätku. Hamoval kolesá na ich vozoch, takže mohli len ťažko napredovať. Preto Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi, lebo Pán za nich bojuje proti nám.“
A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.“ Mojžiš vystrel ruku nad more a ono sa nad ránom vrátilo na svoje pôvodné miesto. Vody sa valili oproti utekajúcim Egypťanom a Pán ich prikryl vlnami uprostred mora. Vody sa vrátili a pokryli vozy i jazdcov celého faraónovho vojska, ktoré sa pustilo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal.
No Izraeliti prešli stredom mora po suchu a voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.
Takto Pán v tento deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov. Videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu i mocnú ruku, ktorú Pán zdvihol proti nim. Ľud sa bál a uverili Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.
Vtedy Mojžiš a synovia Izraela zaspievali Pánovi túto pieseň:

Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil.

Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil: *
koňa i jazdca zmietol do mora.
Pán je moja sila a moja udatnosť, *
on ma zachránil.
On je môj Boh, chcem ho velebiť; *
Boh môjho otca, budem ho chváliť. R.

Pán je ako bojovník; *
Jahve je jeho meno.
Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora; *
jeho najlepší bojovníci utonuli v Červenom mori. R.

Vlny ich pokryli; *
sťa kameň klesli do hlbín.
Tvoja pravica, Pane, vyniká mocou, *
tvoja pravica, Pane, zasiahla nepriateľa. R.

Vovedieš ich a zasadíš na vrchu svojho dedičstva, *
v svojom bezpečnom príbytku, ktorý si ty, Pane, urobil;
vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky, Pane. *
Pán bude kraľovať naveky a navždy. R.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Tvoj Stvoriteľ je tvojím ženíchom,
„Pán zástupov“ je jeho meno.
Svätý Izraela je tvoj vykupiteľ,
„Bohom celej zeme“ sa nazýva.
Pán ťa povolal
ako ženu opustenú a duchom sklesnutú,
ako odvrhnutú ženu svojej mladosti,
hovorí tvoj Boh.
Na chvíľu krátku som ťa opustil,
no s veľkou láskou si ťa pritiahnem.
V návale hnevu skryl som nakrátko svoju tvár pred tebou,
no večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval,
hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.
Je mi ako za dní Noema:
keď som prisahal,
že Noemove vody viac nezaplavia zem.
Aj teraz prisahám,
že sa už nebudem hnevať na teba,
ani ťa viac karhať nebudem.
Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť,
no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba,
moja zmluva pokoja sa neotrasie,
hovorí Pán, ktorý sa zmilúva nad tebou.
Úbohá, vetrom zmietaná, bez akejkoľvek potechy,
hľa, ja položím tvoje kamene na malachit
a tvoje základy na zafíry,
cimburie urobím z rubínu,
tvoje brány budú z krištáľu
a múry zo vzácnych kameňov.
Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána,
a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia.
Základy budeš mať na spravodlivosti.
Budeš ďaleko od utláčania,
preto sa nemusíš báť,
ďaleko od strachu,
lebo sa k tebe nepriblíži.

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. R.

Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *
a radosť nad ránom. R.

Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; *
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec, *
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť. R.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša
Toto hovorí Pán:
„Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní,
nech príde aj ten, čo nemá peniaze.
Kupujte chlieb a jedzte.
Poďte, kupujte bez striebra,
víno a mlieko bez platenia.
Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb,
a driete za to, čo nesýti?
Počúvajte mňa a budete jesť dobroty
a budete sa kochať v jedlách vyberaných.
Napnite svoj sluch a poďte ku mne,
počúvajte a budete žiť.
Uzavriem s vami večnú zmluvu,
verný láske, ktorou som miloval Dávida.
Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí,
za knieža a vládcu národov.
Budeš volať národ, ktorý nepoznáš;
národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k tebe
kvôli Pánovi, tvojmu Bohu,
a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť,
volajte ho, kým je nablízku.
Nech zanechá bezbožný svoju cestu
a zločinec svoje zámery,
nech sa vráti k Pánovi a on sa nad ním zmiluje,
k nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa.
Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán.
Lebo ako vysoko je nebo nad zemou,
tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami
a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.
A ako z neba padá dážď a sneh
a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju,
aby z nej klíčilo,
aby obdarovala rozsievača semenom
a dala chlieb hladnému,
tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst:
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale vykoná všetko, čo chcem,
a vydarí sa jeho poslanie.“

Čerpajme vodu s radosťou z prameňov spásy.

„Hľa, Boh je moja spása; *
dúfam a nebojím sa,
lebo moja sila a chvála je Pán, *
on sa mi stal záchrancom.“
Budete čerpať vodu s radosťou *
z prameňov spásy. R.

„Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, †
ohlasujte medzi národmi jeho zázraky, *
pamätajte, že jeho meno je vznešené. R.

Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci; *
nech je to známe po celej zemi.
Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, *
lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.“ R.

Čítanie z Knihy proroka Barucha
Počúvaj, Izrael, príkazy života,
napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.
Čo je, Izrael?
Čo je, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnil si sa mŕtvolami,
pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí.
Opustil si prameň múdrosti.
Keby si bol kráčal po Božej ceste,
bol by si býval v pokoji naveky.
Nauč sa, kde je rozumnosť,
kde je sila, kde je rozum,
aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,
kde je svetlo očí a pokoj.
Kto našiel jej miesto?
A kto vošiel do jej pokladníc?
Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,
vynašiel ju svojou rozumnosťou.
Ten, ktorý založil zem na večný čas
a naplnil ju štvornohými zvieratami.
Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,
zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo.
I hviezdy zažiarili na svojich strážach
a potešili sa.
Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“
a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.
Toto je náš Boh
a iného nemožno k nemu prirovnať.
On našiel každú cestu múdrosti
a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.
Potom sa ukázala na zemi
a žila s ľuďmi.
Ona je knihou Božích prikázaní
a zákonom, ktorý zostáva naveky.
Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,
tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.
Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,
choď za žiarou v jej svetle.
Nedávaj svoju slávu inému
a svoje hodnosti cudziemu národu.
Blahoslavení sme, Izrael,
lebo my vieme, čo sa páči Bohu.

Pane, ty máš slová večného života.

Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. *
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. R.

Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. *
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. R.

Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. *
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. R.

Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, *
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. R.

Čítanie z Knihy proroka Ezechiela
Pán prehovoril ku mne takto:
„Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde a poškvrnil ju svojím správaním a svojimi skutkami. Preto som na nich vylial svoj hnev: pre krv, ktorú vylievali po zemi, a poškvrnili ju svojimi modlami. Roztrúsil som ich medzi národy a rozptýlení sú po krajinách. Podľa ich správania a podľa ich skutkov som ich odsúdil.
Išli medzi národy a všade, kam sa dostali, zhanobili moje sväté meno, lebo sa o nich vravelo: ,Toto je Pánov ľud a musel vyjsť zo svojej krajiny.‘
A mne záleží na mojom svätom mene, ktoré zhanobil dom Izraela medzi národmi, ku ktorým prišli.
Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale z úcty k svojmu svätému menu, ktoré ste hanobili medzi národmi, ku ktorým ste prišli.
Posvätím svoje veľké meno, zneuctené medzi národmi, ktoré ste uprostred nich hanobili. A národy spoznajú, že ja som Pán, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý, – hovorí Pán, Boh.
Vezmem vás spomedzi národov, zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny. Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím.
Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky.
Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? R.

Veď som putoval ku vznešenému stánku *
a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou *
uprostred zástupov sláviacich sviatky. R.

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; †
ony nech ma sprevádzajú *
a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. R.

I pristúpim k Božiemu oltáru, †
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, *
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. R.

Bože, stvor vo mne srdce čisté.

Bože, stvor vo mne srdce čisté *
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre *
a neodnímaj mi svojho ducha svätého. R.

Navráť mi radosť z tvojej spásy *
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Poučím blúdiacich o tvojich cestách *
a hriešnici sa k tebe obrátia. R.

Veď ty nemáš záľubu v obete, *
ani žertvu neprijmeš odo mňa.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; *
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. R.

✠ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.
Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘ Hľa, povedal som vám to.“
Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“