Spravodlivý muž je veľmi vzácny titul.
Najmä ak ho niekomu udelí Evanjelium.
Pripomeňme si v krátkosti, čo tento titul obsahuje vo všeobecnosti a čo osobitne v Jozefovom prípade.
Podľa filozofického výmeru spravodlivosť je snaha dať každému, čo mu patrí. Ale potom aj snaha uprednostniť, čo je viac, pred tým, čo je menej. Dosiahnutie tejto čnosti predpokladá vážne rozmýšľanie, porovnávanie a výber. A pretože ide o praktickú vec, predpokladá aj rozhodovanie a zodpovedné konanie.
A teraz povedzme, v čom konkrétne spočíva Jozefova spravodlivosť.
Najprv v tom, že si vybral Máriu, najvzácnejšiu ženu, aká sa kedy narodila.
Zo spravodlivosti jej dal prednosť pred ostatnými a zo spravodlivosti sa pre ňu rozhodol a s ňou sa aj zasnúbil.
Aký žiarivý príklad pre dnešných mládencov, ktorí tu robia výber bez uvažovania, iba pod vplyvom citu a dopúšťajú sa tak nespravodlivosti voči tým, ktoré sú po stránke ducha i tela omnoho súcejšie na spĺňanie rodinných úloh.
Ale Jozefova spravodlivosť dostáva osobitný lesk v onej zložitej situácii, do ktorej sa dostal, keď sa dozvedel, že jeho drahá snúbenica zostala bez jeho pričinenia v požehnanom stave.
Tu bolo treba znovu vložiť hlavu do dlaní. A omnoho hlbšie ako predtým.
Veril v jej nevinnosť, ale musel zohľadniť aj Zákon, ktorý kázal potrestať ju.
A preto, že chcel byť spravodlivý aj pred Zákonom, rozhodol sa byť bez nej.
No keď prišiel z neba odkaz: Jozef, neboj sa vziať si Máriu... jeho spravodlivosť dosiahla svoj vrchol.
Spravodlivé je dať Najvyššiemu prednosť pred kýmkoľvek.
Kde prehovorí Boh, tam sa končí ľudské uvažovanie a ak pokračuje, tak len kvôli tomu, aby sa jeho svätá vôľa splnila čo najpresnejšie.
Mali by sme byť veľmi vďační, že sa nám vo chvíľach neistôt, či konáme spravodlivo, sprostredkuje pomocou Cirkvi Božia vôľa, ktorá je vždy vrcholom spravodlivosti.
Keď sa občas ocitneme pred problémom svedomia, nezabúdajme na Jozefa. Ak sa nám tu stane príkladom, určite nám bude aj pomocníkom.