Ako to, že hoci je Boh všemohúci, ľudia mu stále niečo zničia? Raz mu pokazia plán, raz hotové dielo.

Tak veľmi mu záleží na pravde, a predsa koľkí okypťujú a prekrúcajú jeho slovo..!

Je všadeprítomný a mnohí na to ani nepomyslia; žijú, akoby ho vôbec nebolo...

Je múdry a zvrchovane vznešený, a pritom dovolí, aby sa mu ľudia posmievali...

Ako je to možné?

Túto otázku si dávali aj jeho učeníci, keď mali Boha viditeľne a hmatateľne medzi sebou v jeho Synovi, ktorý urobil toľko zázrakov na ľuďoch i na neživej prírode, mal neobmedzenú silu a múdrosť, a pritom mal skončiť v rukách tých, čo naňho striehli v Jeruzaleme, aby mu pripravili tú najpotupnejšiu smrť na kríži...

Ako je to možné? – pýtame sa ešte raz...

A odpoveď? Tú nám dáva on sám...

Je jasná, ale my máme chuť takto si ju sformulovať:

Už som vám toľko ráz povedal, že môj i váš každodenný kríž nie je bodkou za vetou nášho života. To je iba čiarka, po ktorej nasleduje vysvetlenie toho, čo ju predchádza. A tým vysvetlením je nový život, ktorý je bez konca a v ktorom niet bolesti.

Dobre ma teda počúvajte; tak, aby ste všetko zachytili a všetko si aj zapamätali.

Moje slovo prijímate aj preto, aby sa ďalej sprostredkovalo.

Bolo to zaiste vážne napomenutie pre učeníkov...

No evanjelium dodáva, že oni stále ešte nechápali toto jeho už veľakrát opakované slovo.

A vrcholom bolo, že sa ho báli opýtať...

A my vieme, ako veľmi chýbalo pochopenie tohto slova potom v Jeruzaleme Judášovi, Petrovi, Tomášovi i ostatným.

Najmä tento jeho dodatok: A na tretí deň vstanem.