I
Ako po prvom, tak aj po druhom rozmnožení chleba odznela žiadosť o znamenie z neba.
V prvom prípade z úst ľudu.
V tomto druhom z úst farizejov a saducejov.
Uverili by mu vraj, keby im potvrdil svoje božské poslanie niečím, čo nejako viditeľnejšie prichádza z neba.
Napríklad tak, ako prichádzala manna.
V Markovom evanjeliu počuť na tomto mieste Ježišov bolestný vzdych a potom hlasné odmietnutie podobnej žiadosti.
Nie, takýmto ľuďom netreba nijaké znamenia. Mali ich už dosť.
Nie sú hlúpi. Všeličo vedia vytušiť a všeličo vedia uhádnuť. Vedia napríklad podľa farby obzoru povedať, aké bude nasledujúci deň počasie.
Škoda, že ich dosiaľ nezaujal duchovný obzor Božieho ľudu.
Ani Jánove výzvy na pokánie, ani Ježišove vyháňania diablov, zázračné uzdravenia a vzkriesenia mŕtvych im zatiaľ nič nehovoria o duchovnom zajtrajšku.
Ale ak ani po toľkých výzvach a znameniach neuverili v príchod Božieho kráľovstva, načo sú im ďalšie...?
Znamenia sú zbytočné tam, kde sa v ne neverí. Tam je namieste už len súd.
Aby pochopili, čo ich čaká, nechal ich a vzdialil sa.
Ale pretože bol Otcovým Synom, ani v tomto prípade nevylúčil úplne milosrdenstvo.
Ešte jedno znamenie im sľúbil. Jonášovo.
Odsúdia ho i zabijú, ale ako tento prorok, aj on sa po troch dňoch ukáže živý, aby im tak dopomohol ku kajúcnosti a k záchrane.

II
Žiadali znamenia zhora. – Ťahali sa s ním za prsty.
Ale on nepoznal túto hru...
Má prst nato, aby sa ním dotkol uspatých svedomí, upozornil ním na chyby alebo ukázal správny smer.
No nie nato, aby ním nasilu priťahoval niekoho k sebe.

Vzhľad oblohy viete posúdiť – predvídate diania v prírode, v politike i v obchode.
Iba to neviete vytušiť, kedy je už vo vašom živote dosť práve toho, čo by vás malo zložiť pred Bohom na kolená.

Nechal ich tam a odišiel. – Odoprel im znamenia, o ktoré žiadali, pretože neprijali tie, ktoré už dostali...

III
Ani ten najvšednejší deň nie je natoľko všedný, že by nám ho Boh nespestril nejakým znamením, ktorým nás chce usmerniť, povzbudiť alebo napomenúť.
Raz nás vyruší svojím slovom, inokedy pripomienkou Cirkvi alebo nejakou pozoruhodnejšou udalosťou...
Nevšímať si túto mnohotvárnu Božiu reč a čakať stále na čosi silnejšie, senzačnejšie sa rovná tomu, čo Pán odsudzoval u farizejov a saducejov.
Akej veľkej chyby sa dopúšťame, ak si nevšímame Božie znamenia a žiadame si stále nové, o tom nám hovorí evanjelium slovami: Zanechal ich a odišiel...

IV
Pane, čo by nám pomohlo poznať všetky prírodné a spoločenské zákonitosti, ak by sme nepoznali tú, podľa ktorej odnímaš svoje svetlo a svoju priazeň všetkým, čo si nevšímajú tvoje znamenia?
Pomôž nám, prosíme, uvedomiť si, že ich dostávame nato, aby nám pomohli zbaviť sa svojich osobných názorov, záujmov a chutí a prispôsobiť sa tvojim, a tak dosiahnuť tvoju obľubu i tvoju odmenu. Amen.