I
Týmto zázrakom začína Ježiš novú etapu svojej činnosti. Vypĺňa ju hlavne školením učeníkov, ktorých kvôli tomu stále vedie do nejakého ústrania.
V tomto prípade prichádza s nimi až k Týru a Sidonu... Ako vyzerali tieto jeho úniky pred zástupmi, farizejmi a pred jednotlivcami postihnutými chorobami, ukazuje aj táto príhoda...
Keď prekročil severnú galilejskú hranicu a začul výkrik: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou..., vedel, že ani tu sa neukryl.
Kanaánska žena, ktorá prosila za svoju chorú dcéru, poznala už jeho cestovný pas.
A dobre.
Vedela, aj kto je, aj čo môže.
Dialóg, ktorý sa potom rozvinul medzi ním, ženou a učeníkmi, patrí medzi najzaujímavejšie evanjeliové rozhovory. V tomto rozhovore bol Ježiš mimoriadne tvrdý. Nedal sa obmäkčiť ani prosbami nešťastnej matky, ani príhovorom milovaných učeníkov. Otcova vôľa, podľa ktorej sa mal venovať len tým, čo sa stratili z Izraelovho domu, mu bola nadovšetko.
Ale keď videl vieru prosiacej pohanky, ktorá ju vyzdvihovala z roviny „pohanských šteniat“ a usádzala za stôl medzi Otcove deti, neváhal jej vyhovieť.
A tak po prípade kafarnaumského stotníka dostali pohania už druhý raz nádej na spásu a učeníci veľmi jasné poučenie, aký je rozdiel medzi literou a duchom zákona.

II
Som poslaný iba k ovciam z domu Izraela – a od toho poslania ma nesmie odkloniť ani láska k trpiacim, ani blahosklonnosť k prosiacim.

Žena, veľká je tvoja viera – takú má silu, že je schopná v určitom zmysle „premôcť“ aj Božieho Syna...
Nech sa ti stane, ako si želáš...

III
Viera je z počutia – pripomína Apoštol. Aj pohanská žena ju takto získala.
A musela byť naozaj pozorná, keď sa jej hovorilo o Ježišovi.
Dosť už o ňom vedela.
Oslovením „Syn Dávidov“ ho označila za Mesiáša. Zvolaním: „Pane, pomôž mi!“ vyznala, že je silný a má moc aj nad zlými duchmi.
A tým, že prosila aj napriek odmietaniam, dala najavo svoje presvedčenie, že Ježiš je aj dobrý.
Ak budeme častejšie myslieť na telesné a či na duchovné neduhy svojich blízkych, najmä však na choroby svojej duše, nebude ani nám chýbať pozornosť Kanaánčanky, jej vytrvalosť v prosbách a potom, samozrejme, ani jej radosť.

IV
Pane, ty si tej, ktorá ťa žiadala o pomoc, naznačil, že nemôžeš rušiť Otcov spásny plán...
Ale keď si videl, že sa svojou opravdivou vierou aj ona už zaradila k tým, ku ktorým ťa poslal Otec, s radosťou si jej vyhovel...
Prosíme ťa, Pane, aby si aj nám dal takúto schopnosť veriť, vierou prosiť a prosbou dosahovať všetko, čo v zhode s tvojou vôľou potrebujeme my alebo naši blízki. Amen.