I
Kto sa opovážil napísať v sobotu dve písmená, kto rozviazal dva uzly alebo premiestnil jednu sušenú figu, podľa rabínskych predpisov sa dopúšťal trestuhodného činu. Samozrejme, že chodiť so svojím lôžkom okolo rybníka bolo podľa týchto nariadení nepomerne horším priestupkom. Lenže ten, čo takto rušil sobotu, hovoril, že iba spĺňa rozkaz toho, ktorý ho uzdravil. Vtedy ešte ani on nevedel, kto to bol... Ježiš totiž hneď zmizol v zástupe.
Vina tu teda bola, ale vinníka bolo treba ešte len pohľadať.
Bolo i nebolo.
Prihlásil sa sám.
Keďže nášmu Pánovi vždy šlo o celého človeka, po chvíľke sa priblížil k uzdravenému, aby sa spasiteľne dotkol aj jeho duše, aby ho varoval pred hriechom a pred trestom, ktorý by bol určite nepríjemnejší, ako bezmocne ležať pri rybníku medzi mrzákmi.
Keď potom uzdravený, či už z naivnej radosti alebo z neprekonateľného strachu, oznámil svojho dobrodinca vrchnostiam, dal Ježišovi ďalšiu príležitosť liečiť.
Tentoraz tých, čo vo svojej duchovnej slepote nepochopili, že priestupníkom Božieho zákona v žiadnom prípade nemôže byť ten, kto zázrakom narúša sobotu, a pritom celkom otvorene nazýva Boha svojím Otcom.

II
Vezmi si lôžko a choď – aby si dosvedčoval, že je tu Božia dobrota a Božia moc, ktorá nezostáva nečinne a bezradne stáť pred nijakou ľudskou biedou.

III
Naradovaný muž, chodiaci pomedzi ľud so svojím lôžkom, všetkým, čo sa zbavili svojej duchovnej nehybnosti, pripomína, že by sa nemali báť nosiť so sebou lôžko, ktoré predtým nosilo ich...
Tým viac, že Ježiš si to takto výslovne prial... Nemali by sa báť vyznať doterajšiu svoju slabosť.
Vyznávanie svojej slabosti, nosenie lôžka svojej bezmocnosti môže veľa povedať ľuďom o veľkosti Božej milosti, ktorá sa uplatňuje na hriešnikoch, ktorá ich dvíha a drží...
A s lôžkom svojej hriešnosti by sme mali chodiť najmä pomedzi tých, čo ešte ležia, čakajúc na Kristovo zázračné: Vstaň!
Kto by svoje lôžko zahodil, kto by zamlčoval svoj bývalý hriech, kto by ho nevyznal, poslúchal by nie Krista, ale farizejov, a maril by tak vzácne svedectvo o Božej dobrote a moci.

IV
Pane, ty, ktorý v našej blízkosti z času na čas spôsobuješ uzdravujúce duchovné prúdenia alebo ich priamo vyvolávaš v našom svedomí, pomôž nám zbadať ich, pozorne sledovať a pohotovo využiť a po zázračnom vyzdravení pokorne chodiť pomedzi ľudí so svojím lôžkom ako s dôkazom našej biedy a tvojej moci a dobroty. Amen.