Všetci prirodzene veľmi túžime po istote a preto sa neraz pýtame: Čo bude potom, keď bude po tom...?
Čo bude potom, keď nám peňaženka spľasne, keď sa nám masť z hrnca minie, keď nás zdravie opustí a zabudnú na nás aj tí najbližší...?
Proti takýmto stavom neistoty sa bránime tak, že sa zásobujeme. Najčastejšie zlatom, za ktoré sa dá kúpiť čokoľvek: živnosť, zdravie i priateľstvo.
My si k otázke: Čo bude potom, keď bude po tom...? pridajme ešte túto: Čo bude potom, keď bude po všetkom, keď sa nám minie život a obkľúčia nás tmy záhrobia, kde stráca význam všetko, čím sa tu zabezpečujeme, na čo sa spoliehame, kde všetko spráchnivie, rozpadne sa a zhnije?
Dobrý Boh nám tu chce pomôcť nádejou na trvalú istotu a na nepomíňajúcu spokojnosť. Preto nám radí zhromažďovať si poklady, robiť si zásoby, ktoré sa nemíňajú, ktoré zlodeji nekradnú a mole nežerú. Odporúča nám pri týchto zdržiavať svoje srdce i myseľ, do týchto vkladať svoju nádej.
Že sa to dá len odpútavaním svojho srdca a mysle od pozemských hodnôt, to by malo byť každému z nás zrejmé.
A také by nám malo byť aj to, že miera nášho odpútania bude mierou nášho pripútania.
Aj keď má naše srdce dve polovičky, v žiadnom prípade sa nedá deliť tak, aby bolo naraz na zemi i na nebi, pri Bohu i pri hmote.
A toto je taká známa pravda i skúsenosť, že by ju bolo zbytočné dokazovať.