Božie Slovo posolstva dnešnej nedele je najmä o dvoch dôležitých faktoroch šírenia Evanjelia a Cirkvi vo svete: o jeho odovzdávaní – šírení, a jeho prijímaní – zodpovednosti.
„Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch“ a zároveň hovorí: „Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim! “
Na jednej strane Pánu Ježišovi veľmi záleží, aby ľudia mohli počuť o Kristovi, radostnú zvesť Evanjelia, na druhej strane necháva zodpovednosť na každom človeku, či toto posolstvo Zhora príjme alebo nie.
Začal ich posielať po dvoch: A odvtedy už 2000 rokov posiela na každé miesto tejto Zemi. Od čias apoštolov až po dnešné časy muži i ženy idú, zanechávajú svoje domovy, opúšťajú krajiny a idú, kde ich Cirkev posiela a hlásajú Evanjelium. Toto úsilie je veľké, aj za cenu veľkých obetí, svedectiev mučeníkov a charitatívnych pracovníkov:
Od apoštola Pavla, ktorý pochodil celý vtedy známy svet, cez veľkých misionárov Európy sv. Patrika, Bonifáca, Cyrila a Metoda, cez obetavú misiu sv. Matky Terezy, svätých pápežov 20. storočia sv. Ján Pavol II. – lietajúci pútnik, ktorý takisto ako sv. Pavol pochodil skoro celý svet, aby priniesol posolstvo Evanjelia Ježiša Krista. Ježišova túžba, aby sa jeho posolstvo šírilo až do končín zeme – čiže po celom svete – sa napĺňa.
Niekde sa darí ohlasovať zo striech ako hovorí Pán Ježiš – na verejnosti, pre veľké zástupy ľudí. Niekde iba „do ucha“, potichu, osobne, najmä tam, kde nie sú na to vhodné podmienky. Rehoľná sestra Blanka spomína na misie v Kazachstane – na jeden nezabudnuteľný zážitok z pastorácie:
Raz v nedeľu sme šli s kňazom do filiálky, kde mal slúžiť svätú omšu. Skúste si to predstaviť: 150 kilometrov jazdy autom po jedinej, prevažne rovnej ceste bez zákrut. Nikde živej duše, sem-tam auto. Na svätej omši sa zúčastnilo sedem duší, z toho 4 deti a jedna pravoslávna „bábuška“. K svätému prijímaniu pristúpila iba mamička detí. Dedina sa nachádzala hlboko v stepi. Cesty boli bez dopravného značenia, nevedeli sme sa odtiaľ vymotať, ani rozlíšiť, čo je cesta a čo pole. Nadlho mi utkvelo v pamäti, ako kňaz precestoval pol dňa kvôli siedmim dušičkám!
Cirkev sa snaží počas celej svojej existencie naplniť tieto slová a tak ako Ježiš poslal 12-tich, aj ona posiela svojich zástupcov, vyslancov, aby hlásali Evanjelium.
Počuli sme aj o druhom faktore prijatia alebo neprijatia tejto Zvesti. O zodpovednosti tých, ktorí majú možnosť počuť túto radostnú zvesť.
Toto je určite náročná otázka, kde Ježiš rešpektuje osobu slobodne, ale zároveň berie na zodpovednosť postoj každého človeka.
Nie my sme sudcami, On bude súdiť živých i mŕtvych. My máme byť jeho svedkami, vyslancami na každom mieste.
O to chceme prosiť, aby sa nemusel za nás hanbiť, keď príde v sláve súdiť živých i mŕtvych.