Veľmi známou a rozšírene nebezpečnou chorobou dnešnej doby je nechuť rozmýšľať a uvažovať nad udalosťami a vecami, ktoré sa dejú v živote každej rodiny i života každého jedného z nás a ťažiť z nich poučenia. Ak je život škola, tak si musíme priznať, že väčšina z nás ju obchádza. Dnešného človeka rozmýšľanie bolí. A tak si radšej platíme kádre, ktoré myslia za nás. Je pre nás jednoduchšie nekritický preberať informácie z internetu, rozhlasu, televízie. A čo povedať o čítaní a uvažovaním nad Božím slovom?
Dnes počujeme ako Mária neprechádza cez rodinné situácie povrchne ale zamýšľa sa nad nimi. Počujeme: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Slová ktorými evanjelista charakterizuje konanie Márie. Všetky tieto udalosti, ktoré sa pri narodení jej syna Ježiša stali hlboko chráni vo svojom srdci a premýšľala o nich. Podľa Lukášovho rozprávania ani Panna Mária nevie presne o Ježišovej zvláštnosti. Je poznačená vtedajšími židovskými mesiášskymi očakávaniami. Aj ona musí postupne vchádzať do mesiášovho tajomstva a jeho poslania. Avšak od začiatku počúva, premýšľa, hľadá, učí sa, verí. Panna Mária je prvou Ježišovou učeníčkou. Je príkladom pre všetkých, ktorí veria v Ježiša a nasledujú ho. Usiluje sa od začiatku o pochopenie Ježiša a hlbšie spoločenstvo s ním. Ježiš na inom mieste Písma hovorí, že blahoslavení sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho. Panna Mária práve toto robila od chvíle Zvestovania. Jej trvalou odpoveďou na Božie výzvy v živote bolo ustavičné fiat, ustavičné áno, ustavičné staň sa opakované vo viere. Sväté Písmo nám ju neopisuje ako vševediacu matku, pre ktorú by Ježiš po narodení prestal byť tajomstvom. Opisuje ju ako veriacu, ktorá sa dáva viesť vo viere. Táto jej trvalá poslušnosť viery, vyrastá z hlbokej kontemplácie. Viera bola pre jej život a pre jej poslanie veľkou hodnotou. Otázka, koľko v jednotlivých obdobiach Ježišovho života chápala, nebola pre ňu prvoradá.
Tak ako v živote Panny Márie, Boh si aj v našom živote ponechá dosť tajomstiev. Nebudeme všetkému rozumieť, aj keby sme sa neviem ako usilovali. Máme však byť hĺbaví, rozmýšľajúci, vnímaví na znamenia, ktoré nám dáva Pán. Nie povrchní, že bez zamyslenia prežijeme tisícky zážitkov, a nič sa nás nedotkne. Robíme chybu ak že nezachovávame vo svojom srdci slová, ktoré nám diktuje Boh pri vysvetľovaní evanjelia ústami duchovných pastierov, formou homílii a kázni. Vypočuli sme si už množstvo duchovných rád vo sviatosti zmierenia. Boh k nám hovorí cez rozjímania a rôzne duchovné rozhovory, hovorí k nám prostredníctvom duchovnej literatúry. Ojedinelým a zvláštnym spôsobom sa k nám Boh prihovára vo Svätom Písme. Sväté Písmo má byť pre nás prameňom z ktorého budeme čerpať, nad ktorým sa budeme zamýšľať. Necháme sa osloviť slovami Svätého Písma a budeme ich nosiť hlboko vo svojom srdci? Alebo vo svojom zhone si nevšimneme ani bežné udalosti, ktoré prináša náš život. Alebo nerozmýšľame nad takými udalosťami, ako sú lúčenia a stretania, nádeje a sklamania, choroby a úmrtia, pohromy a milé prekvapenia, ktorými nám Boh dáva na vedomie svoju vôľu a prejavuje láskavú pozornosť.
V parížskej bibliotéke usilovne pracoval od rána nad starovekým rukopisom svetoznámy učenec Bidaut. Večer prerušoval prácu a pobral sa do ohromnej sály, kde sa nachádzali zriedkavé a veľmi cenné vedecké diela. Vysilenými očami chodil a prezeral hrubé knihy v zasklenených skriniach. Slnko, ktoré sa skláňalo k západu naraz vrhlo cez vysoké gotické obloky akési nezvyčajné svetlo na veľkú, krásne viazanú knižku. Upútaný tým javom vzal si ju do rúk, obzrel a začal čítať: "... lebo, čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale na duši by škodu utrpel..." Čítal ďalej, uvažoval, rozmýšľal... Nastáva súmrak a keď už nemohol nič čítať, zhlboka si vzdychol a povedal: "Aké sú to hlboké a neotrasiteľné pravdy, čo obsahuje v sebe táto drahocenná knižka. Veľká škoda, že som sa s ňou stretol až teraz, keď stojím už na hranici svojej časnej vandrovky." Odvtedy ju čítal denne. Vo svetle jej právd hodnotil svoj úbohý život. Zmenil svoje náhľady a presvedčenia, z neveriaceho stal sa horlivý katolík.
Nebeský Otče, za duchovnú matku si nám dal Pannu Máriu, ktorá bola určite vzorom múdrych panien i všetkých múdrych ľudí. Ona si všetko uchovávala v srdci a premýšľala o tom. Preto jej život nebol povrchný. Náš život chceš mať tiež bohatý, ako bol jej život. Aj v tvojom slove, v kázňach, v knihách, v rozjímaniach môžeme natrafiť na všeličo, čomu nerozumieme. Dopraj nám zapamätať si to a premýšľať o tom pred tebou. Amen.