Drahí bratia a sestry, zažili ste už niekedy taký blbý pocit na druhý deň po nejakej slávnosti, alebo peknej udalosti? Nemyslím teraz opicu, ani pokazený žalúdok. Skôr mám na mysli také nejaké vákuum v našej duši. Ale aj vo všeobecnosti pondelok je u väčšiny ľudí najneobľúbenejší deň, pretože je dňom po nedeli, po víkende, a je často symbolom toho, že treba ísť opäť do práce, alebo do školy.
Dnes máme veľkonočný pondelok a evanjelium nám predkladá tiež takú pondelkovú náladu. Včera bol pre učeníkov najkrajší prvý deň týždňa, aký si vedeli predstaviť. Prežívajú šokujúcu radosť z toho, že Pán je živý, vidia ho, hovoria s ním, dotýkajú sa ho. Dnes nám evanjelium podáva správu o tom, ako Židia bojujú proti správe o vzkriesení, ako podvádzajú a vyhrážajú sa, aby jeho svedkov umlčali. Po krásnej nedeli prichádza pre učeníkov náročný pondelok a s ním plno ďalších ťažkých dní.
Pán Ježiš vedel, že pre jeho učeníkov nastáva táto ťažkosť a preto ich neposiela hneď hlásať evanjelium, ale pri prvých zjaveniach im prikazuje: „Choďte do Galiley.“ V Galileu a najmä na brehu Galilejského mora prežili spolu najviac zážitkov, tam väčšinu z nich povolal, tam učil, tam konal zázraky. Učeníci si majú na týchto miestach spomenúť na tieto chvíle a pozrieť na ne v novom svetle.
Druhým povzbudením je Ježišovu uistenie do budúcnosti: „Ja som s Vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“ Pán im prisľúbil Ducha Svätého, Tešiteľa, ktorý im budú toto stále pripomínať a dodávať odvahu.
Drahí bratia a sestry, aj my chceme patriť medzi jeho učeníkov, a tiež dostávame tieto dve povzbudenia: máme si pripomenúť tie krásne chvíle s Bohom, keď sme cítili jeho prítomnosť a požehnanie, možno aj cez tieto sviatky. Zároveň našu budúcnosť s dôverou odovzdať a spoľahnúť sa na svetlo a silu Ducha Svätého. Takto sa nemusíme báť ani všedných, ba ani ťažkých dní.