Z jeho plnosti...
Z plnosti, ktorá je schopná odstrániť akúkoľvek prázdnotu.
Aj tú najhroznejšiu, totiž necítiť svoju prázdnotu...
My všetci sme dostali...
Všetci, ktorí sme na základe Jánovho svedectva prijali Vtelené Slovo a potom aj slovo tohto Slova...
Je isté, že sme všetci dostali z jeho plnosti.
Nevedno však, či to aj máme.
Božie dary možno totiž aj stratiť.
V takýchto prípadoch treba veľmi dbať, aby to nebolo navždy.
Milosť za milosťou...
Áno... Dostali sme a dostávame. Rozumie sa, ak prijímame...
Dostávame cez osoby príjemné i nevrlé,
cez udalosti radostné i bolestné,
cez tých, čo sa k Cirkvi družia, no niekedy i cez tých, ktorí od nej bočia...
Ale v každom prípade od Ježiša Krista – z jeho plnosti.
–
Čo Pán dáva alebo dopúšťa – všetko je milosť.
A každá z nich si vymáha našu vďaku.
Najviac tá, ktorá síce spôsobuje dočasnú bolesť, ale zažehnáva večnú.
–
Sme ako pred závorami železničnej trate.
Pred očami sa nám mihajú vagóny ponúkaných Božích milostí.
Jeden za druhým...
Veľa ich už prešlo popri nás bez využitia.
A možno i bez povšimnutia...
Čakáme kým prejdú?
Jeden z nich bude posledný...