V dnešnú nedeľu počúvame úryvok Jánovho evanjelia, ktorý nám opisuje stretnutie pri studni: Ježiša a ženy – Samaritánky. Keď pozorne čítame, všimneme si, že obaja prichádzajú, aby našli odpočinutie a osvieženie. Ježiš si sadá, lebo je unavený z cesty a žena prichádza aj s krčahom, aby nabrala vodu a odniesla si z nej domov. Obaja sa stretajú pri studni, pri zdroji vody. Ježiš pýta od ženy vodu. Všetci dobre poznáme, aké nepríjemné to je, keď zažívame smäd. Predstavme si, akú radosť nám len spraví, keď napríklad kráčame po horskom chodníku a nemáme už žiadne zásoby vody a sme veľmi smädní, a v tom narazíme na prameň alebo bystrinku, z ktorej sa dá piť. S veľkou radosťou sa napijeme, aby sme utíšili náš smäd.
Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu si tiež pýta od Samaritánky vodu. Ale aj ponúka. Hovorí Samaritánke: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ On však neponúka len takú, ktorú keď si dáme, sme opäť smädní, čo je pre človeka bežné. On nám ponúka živú vodu, vodu, ktorá prúdi do večného života. Počujme slová sv. Augustína, ktorý hovorí: „Žena však stále uvažuje telesne. Zapáčilo sa jej nebyť viac smädná, pokiaľ ide o telo, lebo si myslela, že Pán jej presne toto prisľúbil. Aj to raz príde, ale až po vzkriesení z mŕtvych. No ona to chcela už teraz... Veď musela zas a znovu prísť k tomu prameňu, odniesť náklad, čo zaháňa smäd, a keď sa jej to, čo si nabrala, minulo, musela sa prinútiť ísť tam zasa. A táto lopota bola každodenná, lebo smäd si vždy len zahnala a nie odňala. Preto by sa potešila takému daru a prosí, aby jej dal živú vodu.
Najmä však nesmieme zabudnúť, že Pán jej sľuboval vec duchovnú. Čo teda znamená, že kto sa napije tejto vody, bude opäť smädný? Toto rozhodne platí o tejto vode, aj o tom, čo táto voda znázorňuje. Každá svetská slasť je totiž ako tá voda v studni až kdesi ďaleko, kam nie je vidieť a odtiaľ ju aj naberajú ľudia do nádob žiadostivostí. Prudko povolia povrazy svojej žiadostivosti, aby sa dostala až k slasti, z ktorej si kdesi v diaľke naberú. A potom si už užívajú slasť, ktorú získali vďaka predošlému popusteniu uzdy žiadostivosti. Lebo kto nepustí z ruky lano, na ktorom drží žiadostivosť, ten sa k slasti nedostane. Považuj žiadostivosť za nádobu a vodu na dne studne za slasť. Nebude snáď opäť žízniť ten, kto získa niektorú zo svetských slastí, či už je to pokrm, nápoj, kúpeľ, divadlo alebo sex? Preto povedal, kto sa napije z tejto vody, bude opäť smädný. Kto však podľa jeho slov príjme vodu od neho, už nebude žízniť naveky, lebo nás opoja dobroty tvojho domu.“ (Sv. Augustín, Komentár k Jánovmu evanjeliu 1-4)
Takisto prvé čítanie nám hovorí o Izraelitoch, ktorí blúdili púšťou a nemali vodu na pitie. Šomrú a reptajú proti Mojžišovi. Avšak, aj keď sú uprostred púšte, Boh si nájde spôsob, ako nasýtiť celý národ. Mojžiš udiera do skaly, odkiaľ vytryskne voda. A napijú sa všetci, ľudia i dobytok. Boh má vždy riešenie na každý problém, aj keď ho my nevidíme.
Nachádzame sa uprostred pôstneho obdobia. Možno sme vchádzali doň s rôznymi plánmi, predsavzatiami, snahou niečo zlepšiť, niečoho sa zrieknuť. Možno sa nám v tom darí, možno menej. Ale pravý pôst nie je o tom, čoho všetkého sa dokážem zriecť, aký výkon podám, ale ako ma to priblíži k Bohu. Každý pôst je zbytočný, ak ma nenasmeruje viac na Božiu cestu, ak ma viac nepriblíži k nemu.
Preto aj nám zaznieva toto Slovo ako občerstvenie a pripomína nám, kde máme hľadať pravé šťastie. Nie v slastiach a radovánkach tohto sveta, nie v zábave a vzrušujúcich emóciách, nie v materiálnych veciach, ale iba v Bohu. Prijmime živú vodu, ktorú nám ponúka Kristus. Je to voda, ktorá nás skutočne obšťastňuje, dáva zmysel a cieľ nášmu životu a vedie nás aj k tomu večnému. Keď prijmeme túto vodu, urobí šťastných nás a potom aj tých, ktorí sú okolo nás. A my sa staneme, tak ako žena z evanjelia, nádobou, ktorá bude prinášať Krista aj našim príbuzným, susedom, známym. Otvorme sa teda Kristovi a jeho milostiam, ktoré nám ponúka.