Radi sledujeme východ Slnka. Je to niečo úchvatné sledovať, ako Slnko vychádza nad obzor a stále viac a viac osvecuje celý kraj.
Táto sv. omša má prívlastok na úsvite. Alebo aj pastierska. Pastieri sú symbolom malosti. A Boh si často vyberá malé veci, keď začína tvoriť niečo veľké. Presne tak ako začína svitanie. Najprv malé svetielko a nakoniec je osvietená celá krajina.
Pastieri sú vzorom vo flexibilite a rýchlosti pri kráčaní za Kristom. Hneď ako odchádza anjel, vstanú a idú hľadať Krista. Nenechávajú si to na potom, na neskôr ale vyrážajú hneď. Ich snaha je odmenená. Nachádzajú Ježiša a Máriou a Jozefom.
Pre nás je to povzbudením, že Boh na nikoho nezabúda. Počíta s každým. Aj s tými, ktorých už ostatní odpísali. Boh nás nikdy neodpíše.
Boh nám ukazuje, že dôležité je hľadať, nezastaviť sa keď je okolo nás tma, ale byť vytrvalí na ceste za Ježišom.
Druhá časť evanjelia nám predstavuje rozdiel medzi Máriou a ostatnými.
Ostatní sa len divili nad zaujímavými vecami, ktoré rozprávali pastieri, na rozdiel od Márie, ktorá tieto slová zachovávala v srdci a premýšľala o nich.
Táto črta Márie ju posúvala dopredu a pomáhala jej prekonať všetky prekážky a ťažkosti v jej živote.
Rozumný človek, hľadá, rozmýšľa a uvažuje. A až potom koná.
Nech sú nám pastieri príkladom ochoty, pružnosti a vytrvalosti a Mária zas vzorom rozumného uvažovania.
Aby svetlo Krista, ktorý chce ožiariť celý svet, sa rozlialo na celú našu krajinu.