I
Podľa Matúša Ježišova blahozvesť nebola iba vyučovaním, ale aj hlasnou a precítenou výzvou.
No treba poznamenať, že jej úspech nepochádzal len zo spôsobu jej podávania.
Ten vyplýval viac z jej obsahu.
Veď sa ňou oznamoval príchod kráľovstva, na ktoré národ už tak túžobne čakal.
Najmä Galilejčania.
No pri šírení blahozvesti bolo treba dávať pozor aj na to, aby nevznikol omyl, aby si ľud nepomiešal politiku s náboženstvom. Ježiš preto povedal, že blahozvesťou sa oznamuje príchod Božieho kráľovstva, to jest Božieho kraľovania nad jednotlivcami a ich združeniami, že ide o nadvládu Boha nad človekom, ktorý prejde raz do večného Božieho kráľovstva, ak sa pokloní Božej vôli a zotrvá v tejto poklone až do konca.
Zvlášť silno musela na ľud pôsobiť pripomienka, že toto Božie kráľovstvo je už blízko, že je už tu a že každý má možnosť doň vstúpiť a stať sa jeho obyvateľom, pravda, ak sa zmení, ak odloží svoje doterajšie zmýšľanie, ak sa vzdá svojich ľudských chutí a nechutí, ak potlačí svoju zmyselnosť, svoje hmotárstvo a pýchu, ak si natoľko vyprázdni srdce, že Boh ho bude môcť celé zaujať, celé ovládať, nad celým kraľovať...

II
Robte pokánie – čo znamená aj – otvorte sa Bohu. Tieto moje slová, to sú údery na dvere vašich sŕdc, na dvere, za ktorými si bojazlivo skrývate svoje lásky, za ktorými si snujete svoje plány. Pochopte konečne, že Boh vždy nekonečne viac dáva, ako berie. Nebojte sa ho teda. Otvorte sa mu a dovoľte mu aj vy nad sebou kraľovať.

III
Uspôsobiť sa pokáním na prijatie Božieho kráľovstva znamenalo v Ježišovej reči toľko, ako podpísať Bohu bianko, podpísať čistý hárok a dať si potom nadiktovať naň čokoľvek.
Znamenalo to vzdať sa všetkého, čím sa človek púta ešte k brehu, a bez váhania nasadnúť na jeho loď, ktorá ho povezie tam, kde on bude chcieť.
Ale kto z nás môže povedať, že sa už takto Bohu odovzdal? Všetci cítime, ako tejto Kristovej výzve ešte veľmi protirečia naše túžby, ktoré sa v nás ozývajú, keď sme osamote i medzi ľuďmi, keď sme doma v rodine alebo v zamestnaní, pri stole, pri zábave alebo na cestách...
Toto Božie slovo a naše opakujúce sa chyby nás vyzývajú úprimnejšie vyslovovať prosbu: „Príď kráľovstvo tvoje...“

IV
Pane, ty si sa k nám priblížil so svojou výzvou a so svojou mnohotvárnou milosťou, ale čo by nám to pomohlo, keby sme sa ti neotvorili, keby sme ti nevydali kľúče od všetkých dverí svojho hradu a nepovedali ti v úplnej dôvere a odovzdanosti: Vstúp, Pane, a celých si nás zaujmi.
Prosíme ťa, daj nám k tomuto kroku už dnes potrebnú odvahu. Amen.