Prorok zároveň naznačuje aj spôsob, akým to Boží Syn bude robiť. Nepôjde na to násilne ani hlučne. Ak nájde v človeku aspoň iskierku úcty voči Bohu, aj tú použije za základ svojho ďalšieho pokorného a tichého pôsobenia. Veď je naozaj nemúdre ničiť v človeku vieru v Boha, i keď len takú počiatočnú, primitívnu, na prvý pohľad možno divnú, možno i trošku smiešnu, pokiaľ sa mu za náhradu nedá niečo lepšie.

To lepšie by v takomto prípade bolo nepriateľom dobrého – povedal by nám svätý Ján Bosco. A potom by zaiste dodal ešte aj toto: Mai turbare semplicitá della fede. – Nikdy nerušte jednoduchosť viery.

V časoch bezohľadného búrania krížov a iných posvätných znakov v našich mestečkách, dedinách a chotároch, dal obecný úrad vypíliť lipy a zvaliť drevený kríž, ktorý už roky stál za dedinou. Keď tí, čo to nariadili, zapíjali spoločne s tými, čo to vykonali, tento svoj “úspech”, ktosi, čo šiel okolo, sa ich opýtal: A čo lepšie dáte na toto miesto?
Naozaj, čo lepšie...?

Nie je múdre búrať pomníky viery ani tam, kde sú to už len pomníky.

Platí to najmä pre oblasť ľudských sŕdc...

Najmä tu nekričme z hnevu alebo z posmechu, keď vydobýjame Bohu právo na úctu a poslušnosť.

Izaiáš predpovedá o Božom Synovi, že pri plnení svojho poslania nebude počuť na ulici jeho hlas. A jeden z Kristových zástupcov na zemi nám na základe skúsenosti pripomína: Hovorme pokojne o tom, čo nás spája, nie o tom, čo nás rozdeľuje.

Tešme sa, ak niekde nájdeme aký – taký základ pre spoločnú reč, či je to vo svojej rodine alebo mimo nej. Nedohášajme hasnúce knôty. Neničme nalomené trstiny z netrpezlivej túžby vidieť čím prv apoštolské a či vychovávateľské úspechy.

Mnohí vzdorovali nášmu Pánovi a budú vzdorovať aj nám, no my sa držme vždy príkladu nášho Pána, ktorý nám radí: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.