17. nedeľa v cezročnom období rok „B“

Bratia a sestry, v dnešnej dobe ak vstúpime do obchodu s pečivom a vidíme na policiach poukladané pekárske dobroty, to množstvo, druh a kvalitu, slaného a sladkého pečiva a vdychujeme tú úžasnú vôňu, ktorá sa tam nachádza, málo si uvedomujeme, že chlieb je Boží dar. Skôr tak automaticky to berieme ako dielo človeka, veď prídem, nakúpim, ak je to dobré pochválim pekárov, ak nie skritizujem ich, že si nedali záležať na kvalite. V minulých storočiach to tak nebolo. Poväčšine skoro každá rodina žijúca na vidieku bola nútená si zaobstarať obilie, odviezť ho k mlynárovi na zomletie a asi raz týždenne sa v domácnosti piekol chlieb. Najjednoduchšia cesta ako prísť k obiliu bolo jeho dopestovanie na roli a to si zas vyžadovalo veľkú námahu, zorať a obrobiť pole, zasiať obilie a potom v čase žatvy ho zožať. Takto si ľudia uvedomovali zo dňa na deň, z týždňa na týždeň ako veľmi závisí dostatočná úroda nielen od ich vynaloženej námahy, ale i od počasia, ktoré dáva a požehnáva Boh a preto oveľa častejšie ako my, sa modlili za dobré počasie a úrodu zverovali do Božích rúk. Isto aj dnes, aby sa chlieb dostal ako obilie z poľa k nám na stôl, musí prejsť tou istou cestou od žatvy po pečenie, ako aj v minulosti, avšak už natoľko nevidíme a neuvedomujeme si robotu mnohých a mnohých ľudí a rúk, cez ktoré k nám na náš stôl prichádza chlieb a s tým zároveň si menej uvedomujeme a pripomíname vďačnosť voči Bohu za jeho štedrosť a požehnanie, bez ktorého by sme ten konkrétny chlieb, či iný pokrm nemali.

V dnešnom evanjeliu od sv. Jána sme boli svedkami ako Pán Ježiš rozmnožil málo, celkovo päť jačmenných chlebov a z nich nasýtil bez námahy niekoľko tisícový zástup a ako pritom tak trochu úsmevne vyskúšal učeníkov, keď im povedal, aby oni dali jesť ľuďom a oni v šoku, že nemajú ani peniaze, ani Tesco nablízku, že by išli a nakúpili. Ale mali vieru a dôveru v Ježiša Krista, lebo keď povedal, aby usadili ľudí, počúvli ho bez poznámky odporu.

Bratia a sestry, treba si uvedomiť, že nikdy nešlo a ani dnes nejde Pánu Ježišovi, aby bez práce sýtil naše telá. Keď po zázraku rozmnoženia chlebov išiel dav ľudí, aby ho urobil svojím kráľom, on sám sa stiahol do úzadia na modlitbu a napriek nebezpečenstvu nočnej plavby, svojich učeníkov poslal na druhú stranu Genezaretského jazera. Udalosť rozmnoženia chleba a nasýtenie ľudí bol pre Pána Ježiša odrazový mostík, aby nám začal hovoriť o pravom chlebe, ktorý vedie do večného života a to je jeho telo, ktoré nám každý deň ponúka pri svätej omši. Toto je Kristov dar pre apoštolov, pre ľudí okolo neho, pre nás, ktorí sme tu v kostole. Teda Sviatosť Oltárna, Eucharistia. Tento dar a tajomstvo, ktoré netreba skúmať z vonku, ale prijať a žiť, využívať každú možnú chvíľu na stretnutie s ním. Aj pozemský aj duchovný chlieb je Božím darom pre nás. Duchovný hlad a túžbu po Bohu nasýtime, ak pri svätom prijímaní prijmeme presväté telo Pána Ježiša.

Zázračné rozmnoženie chleba je obrazom ako sa stretá naša ľudská túžba s tým, čo Boh pre nás pripravil a dáva nám v duchovnej rovine. Boh naše prirodzené túžby využíva, aby v nás vzbudil nadprirodzené túžby. Pud sebazáchovy nás vedie, že plánujeme minimálne deň dopredu, čo budeme jesť a kedy budeme jesť. Dobre by bolo, keby tento pud sebazáchovy správnym spôsobom uplatňujeme i v záchrane a sýtení svojej duše. Iste, ten správny spôsob je vždy modlitba a ako viackrát za deň sýtime telesným pokrmom svoje telo, rovnako primerane by sme mali sýtiť aj svoju dušu a to znamená viackrát počas dňa sa zastaviť a dlhšie, či kratšie sa pomodliť. Spätne keď hľadíme na tento čas venovaný modlitbe, uvedomujeme si, koľko dobrodenia sme získali. Veľakrát sa rýchlo za niečím ženieme, treba urobiť to, či ono. Ale keď sa čo i len na chvíľu zastavíme a pomodlíme sa, naberáme rozhľad nad vecou a nie sme to len my, čo niečo robíme, ale modlitbou pozývame Pána Boha do svojho života a konania a on nám pomáha. Vnuká nám myšlienky a nápady, ako danú prácu a činnosť urobiť nielen dobre, ale dokonca lepšie a uvedomujeme si, že to už nie sú naše nápady, ale Božia pomoc a Božie vedenie.

Zoberme si len príklad z dnešného evanjelia ako apoštol Filip chcel sám riešiť daný problém nasýtenia ľudí - treba ísť nakúpiť! No vidíme, že Pán Ježiš mal lepšie riešenie. Toto je to, čo môžeme každý deň prežívať. Zázraky. Ale len vtedy, keď sa dokážeme zastaviť a pomodliť sa a nechať Pánovi, aby nás osvecoval svojím Duchom Svätým. Amen