Druhá veľkonočná nedeľa, od roku 2000 Nedeľa Božieho milosrdenstva (v minulosti nazývaná Biela nedeľa; lat. Dominica in albis) je posledný deň veľkonočnej oktávy v rímskokatolíckej Cirkvi. Názov pochádza zo zvyku, že novokrstenci tohto dňa naposledy nosili biele rúcho, do ktorého boli oblečení pri krste vo veľkonočnú vigíliu. Liturgická farba dňa je biela. Dňa 30. apríla 2000 stanovil pápež Ján Pavol II. pre rímskokatolícku cirkev na prianie poľskej rehoľníčky svätej Faustíny Kowalskej (ktorú o to Ježiš vo zjaveniach požiadal) tento deň ako Nedeľu Božieho milosrdenstva.
„Milosti z môjho Milosrdenstva“ – hovorí Pán Ježiš sv. Faustíne – „načerpávajú sa z jednej nádoby, a tou je dôvera.“ „Žiadna duša, ktorá vzývala moje Milosrdenstvo, nebola sklamaná, ani zahanbená.“ Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba!“ „Obraz“ - povedal Pán Ježiš - „má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva.“ „Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva. Chcem“ – hovorí Pán Ježiš – „aby obraz ... bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva.“ „Túžim, aby Sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k sv. spovedi a k sv. prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.“
Pán Ježiš sv. Faustíne povedal: „Povzbudzuj duše, aby sa modlili Korunku, ktorú som ti odovzdal. Keď sa budú modliť túto Korunku, rád im dám všetko, o čo budú prosiť, ak to bude zhodné s Mojou vôľou.
Pán Ježiš odporučil uctiť si hodinu svojej smrti: „Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tej chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu.“
Pán Ježiš povedal sv. Faustíne: „Žiadam skutky Milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani vyhovárať. Podávam tri spôsoby uskutočňovania milosrdenstva blížnym: prvý - skutok; druhý - slovo; tretí - modlitba. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť Milosrdenstva.“
Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Spasiteľom.
Dňa 30. apríla 2000 počas kanonizácie sestry Faustíny Kowalskej, apoštolky Božieho Milosrdenstva, sv. Ján Pavol II. v homílii povedal: Svätorečenie sestry Faustíny má veľký význam. Skrze tento akt túžim dnes odovzdať posolstvo milosrdenstva novému tisícročiu. Odovzdávam ho všetkým ľuďom, aby sa učili čoraz plnšie spoznávať opravdivú tvár Boha a opravdivú tvár človeka. Je dôležitou vecou, aby sme úplne prijali posolstvo, ktoré vyplýva z Božieho Slova Druhej veľkonočnej nedele, ktorá sa od dnes v celej Cirkvi bude volať Nedeľou Božieho Milosrdenstva.
V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva keď posvätil svätyňu Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. To je miesto, kde sú uložené telesné pozostatky sv. Faustíny. Svätý Otec si spomína, že ako mladý človek pracoval v lome, len niekoľko metrov od dnešnej svätyne. Taktiež povedal, že dlho myslel na sv. Faustínu, keď písal svoju encykliku o Božom Milosrdenstve. Okrem toho, Svätý Otec, často citoval z Denníčka sv. Faustíny a modlil sa ruženec Božieho Milosrdenstva pri svätom hrobe.
Po zvážení, že svoj život zveril do Božieho Milosrdenstva a sv. Faustíne, niet sa čo čudovať, že pápež Ján Pavol II zomrel na vigíliu Božieho Milosrdenstva (večer pred sviatkom), ktorý bol toho roku 3. apríla. Taktiež nie je prekvapením, že nám Svätý Otec zanechal odkaz v Nedeli Božieho Milosrdenstva, ktorý bol čítaný vo sviatočný deň po svätej omši, ktorá bola celebrovaná ako zádušná omša za Svätého Otca. Opakovane Ján Pavol II písal a hovoril o našej potrebe obrátiť sa k Božiemu milosrdenstvu ako odpoveď na špecifické problémy našej doby. Zanechal silný symbol zameraný na posolstvo Božieho Milosrdenstva a jeho oddanosť počas jeho pontifikátu bude viesť Cirkev dlho po jeho smrti.
Blahorečený bol v Nedeľu Božieho milosrdenstva, 2011.
Podľa priania Pána Ježiša sa má sviatok Božieho Milosrdenstva sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci. Má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov.
Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia a najväčšie z nich spojil so sviatosťou zmierenia a svätým prijímaním prijatým v tento deň. Je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov“, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa v tom dni iba obracajú, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je to v zhode s Božou vôľou. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili. Pokoj Vám!