Bratia a sestry, Ján spoznal, že ten, kto im dal výbornú radu pri rybolove je Pán.
Ján bol apoštol, ktorý ostal verne pod krížom, vnímal Ježišovo utrpenie i pozemské umieranie. Videl aj jeho zázraky a zrejme ich uchovával aj v pamäti či srdci. Bol pozorný na Ježišovu prítomnosť.
Čudovať sa je ľudské, ale dôležité je aj spoznať Pána v prítomnej situácii – vedieť ukázať na neho, že On je ten, ktorý má moc...
Keď Matka Terézia a jej sestry dostali povolenie vycestovať do Ruska, prijal ich vo veľkej nemocnici lekár a dal im tri izby. Sestry sa čoskoro pustili do práce, čistili toalety a vykonávali množstvo malých prác, ktorých bolo v nemocnici neúrekom. V malej kaplnke slávil s nimi kňaz denne svätú omšu. Prítomnosť misionárok lásky zakrátko zmenila atmosféru a nastavenie celej nemocnice. Po týždni prišiel lekár za Matkou Teréziou a opýtal sa jej: ,,Čo sa deje v mojej nemocnici, sestra? Čo robíte vy a vaše sestry, že je v nemocnici všetko iné?“ „Neviem, pán doktor. Čo sa stalo? Čo sa zmenilo?“
„Pozorujem, že zdravotné sestry a lekári sú priateľskejší ako inokedy. Oveľa láskavejšie sa starajú o pacientov. A aj pacienti už nekričia od bolesti tak ako predtým. Neviem, čo sa stalo.“
Matka Terézia sa zahľadela na lekára a povedala: „Pán doktor, viem vám uviesť len jeden dôvod tejto zmeny. Ježiš je teraz v tejto budove: v izbách pacientov, na chodbách, v malej kaplnke, pri sestrách a lekároch. To je dôvodom lásky, radosti a pokoja, ktorý prenikol do nemocnice.“ Lekár potriasol hlavou a podarilo sa mu povedať len tri slová: „Ďakujem, Matka Terézia.“
Bratia a sestry: poukázať na Pána v konkrétnej situácii je prejav pokory. Je to život v pravde.
Nech sa podobáme Jánovi v schopnosti objaviť Pána a ukázať na Neho v našom prostredí, kde žijeme.