4. veľkonočná nedeľa rok „C“

Milí bratia a sestry,
Z pápežskej ročenky sa dozvedáme, že na konci roka 2020 bolo na svete celkovo 410 219 katolíckych kňazov, diecéznych aj rehoľných, čo je o 4 117 menej ako rok predtým. Ich počet klesá v Severnej Amerike a v Európe, kým v Afrike a Ázii počty kňazov stúpajú.

Minulý rok v lete som navštívil kňazský seminár v Siedliciach v Poľsku. Je to pekný veľký objekt. Jeden z predstavených seminára hovoril, že na tento školský rok sa im prihlásil iba jeden kandidát.

Na Slovensku sme zažili veľké „bum“ nových povolaní v deväťdesiatych rokoch. Dnes klesol počet bohoslovcov, takže napr. seminár v Badíne museli zrušiť. Za Košickú arcidiecézu boli v minulom roku vysvätení iba dvaja novokňazi.

Čo sa to deje? Či Pán zabudol na svoj ľud? Určite nie. Veď aj v dnešnom evanjeliu sa nám predstavuje ako Dobrý Pastier, ktorý získal ovce, vzorne sa o ne stará a pozná ich detailne – každú po mene. Keď počas verejného účinkovania konštatoval, že žatva je veľká a robotníkov málo, vyzýval k modlitbe za nové povolania A po svojom zmŕtvychvstaní, ako sme to počuli minulú nedeľu, zveril svoje ovce Petrovi. Keď Peter trikrát vyznal svoju lásku Pánovi, Pán mu povedal: „Pas moje baránky... Pas moje ovce!“

Chyba môže byť len v nás – ľuďoch. Jednou z príčin nedostatku duchovných povolaní je pokles počtu obyvateľov. Keď má rodina jedno, dve deti, asi im bude ťažšie povzbudzovať ich k duchovnému povolaniu. Ďalšou príčinou je konzumný spôsob života, ktorý vedie mladých k užívaniu a odsúva zmysel pre darovanie sa, obetu a skúmanie Božej vôle. Potom je tu obava prijať na seba celoživotný záväzok. A v neposlednom rade môžu ich odrádzať aj kňazské škandály.

Opýtajme sa Dobého Pastiera, čo máme v tejto situácii robiť. Možno by nám poradil toto:

„Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy. Ale aj vy si vyhrňte rukávy a spolupracujte so mnou. Rodičia, nebojte sa prijať viac detí. Pestujte v sebe túžbu, aby niektorí z vašich synov zachytil moje volanie ku kňazstvu. Nehovorte negatívne o kňazoch. Ak počujete o zlyhaní kňazov, prizvite deti k modlitbe za nich. Oboznamujte deti a mládež so životopismi svätých, aby počuli, ako títo spoznali svoje povolanie a nasledovali ma. Sprostredkujte im kontakt s dobrým kňazom, ku ktorému by nadobudli dôveru a prijímali jeho usmernenia.“

Ako spoznal svoje povolanie pápež František? On sám o tom hovorí: „K rozhodujúcemu stretnutiu s Bohom došlo, keď som mal takmer sedemnásť rokov, bolo to presne 21. septembra 1953. Mal som sa stretnúť so spolužiakmi a mali sme spolu stráviť deň v prírode. V Argentíne je 21. septembra jar a v tomto období sa slávi deň mladých. Bol som katolík, ako aj moja rodina, no predtým som nikdy nemyslel na seminár ani na svoju budúcnosť v Cirkvi. Možno kým som bol ešte chlapec, miništrant, ale bolo to len niečo veľmi jemné. Kým som kráčal, cestou som videl, že dvere na farskom kostole sú otvorené. Niečo ma nútilo, aby som vošiel. Videl som, ako mi v ústrety kráča kňaz. Hneď som pocítil nečakanú túžbu vyspovedať sa. Neviem presne, čo sa v tých minútach stalo, ale nech to bolo čokoľvek, navždy mi to zmenilo život. Vyšiel som z kostola a vrátil som sa domov. Veľmi silno a jasne som pochopil, aký bude môj život: mám sa stať kňazom. Medzitým som vyštudoval chémiu, začal som pracovať v laboratóriu, mal som priateľku, no vo mne ďalej rástla myšlienka na kňazstvo. Vedel som, že je to moja cesta, no niekoľko dní som sa cítil ako na hojdačke. Nebudem tajiť, že som mal pochybnosti, no Boh vždy zvíťazí - a zanedlho som sa upokojil.“