2. veľkonočná nedeľa – Božieho milosr-denstva rok „C“

Bratia a sestry, počuli sme, ako „obchodnícky“ sa prejavuje Tomáš. Počína si najprv, ako kupujúci pred Bohom. Vyberie si to, čo rozum uznáva za vhodné – „neverím“. Ale nakoniec, keď ho Pán osloví, padá na kolená a stáva sa odrazu vzácnym človekom, keď sa skláňa pred Bohom. Vieroučná pravda, okamih viery, ako ktosi povedal, je ako kovadlina u kováča – ak kováč neobratne, neopatrne udrie kladivom na kovadlinu, kladivo odskočí a udrie kováča do čela.

Aby to nebolo, ako v udalosti na škandinávskych ostrovoch. Pokrstili dieťa, prišli domov z kostola a zrejme si dobre vypili, pani domáca pobehovala okolo nich. Tu po čase niekoho napadlo: „Prečo sme sa tu zišli, čo oslavujeme?“ A kmotor: „Kde je vlastne dieťa?“ A tak ho začali hľadať a našli ho pod kabátmi zadusené... To bol naozaj kováčsky neobratný úder do spoločenstva.

Človek sa stáva viac človekom vždy, keď sa skláňa pred Bohom, či už ako remeselník, politik, manžel, manželka, vtedy je opravdivo vzácnym.

Uvažujme pred Bohom: Boh žiada náš postoj v tak dôležitej veci, ako je večný život. Pri svätej omši sa tu stotožňujeme s udalosťou smrti a zmŕtvychvstania Pána. Boh nám tu predostrel vo sv. omši okamih večnosti, kde je veľmi dôležitý náš postoj - ako si cením večný život, či si neškodíme na tele a duši ako kováč s kovadlinou.

Pri sv. omši sa stretávame s dvoma zázrakmi: Boží Syn, ktorý je u Otca v nebi, je prítomný v premenenom chlebe a víne... A druhý zázrak sa týka času: smrť Krista Spasiteľa pred dvoma tisícročiami sa sprítomňuje, tu čas a priestor ustúpi a v tom okamihu nás uschopňuje priblížiť sa k večnosti, blaženosti. Nám sa tu ponúka vstupné platidlo do neba kryté Kristovou výkupnou hodnotou kríža ako najvzácnejšie Božie milosrdenstvo voči nám. Božie milosrdenstvo je výzva a v posledných storočiach dosť častá. Do dnes bolo Cirkvou uznaných 160 eucharistických zázrakov. Vieme, že pred druhou svetovou vojnou Pán Ježiš vyzýval Faustínu Kowalskú a naliehal, aby sprístupnila všetko, čím ju svojou prítomnosťou obohacoval. Tak sa stalo aj v Bolívii v roku 1994, kde Pán komunikoval s Katalinou Rivasovou.

Keď sme ako deti v krste dostali posväcujúcu milosť, vtedy sme nechápali, ako Boh pôsobí v nás, že pôsobí v nás, ale bez nás svojou činnosťou. Je na nás, aby tento Boží dar vložený do nás ako semiačko rastliny sa vzmáhal Božím pôsobením a naším pričinením. Pričiňme sa a Boh pomôže...

Pán Ježiš sa sprítomnil v dejinnej udalosti citeľne nedáv-no v Bolívii v roku 1994 Kataline Rivasovej, ktorej sa na prvý piatok v mesiaci objavili stigmy ako u Pána Ježiša na Golgote. Na hlave, rukách a nohách od 12. hod. do 15. hod. Všetko nasnímala televízia, aj jej odoberali tečúcu krv a na druhý deň sa rany úplne zahojili. Keď bola na sv. omši, pri niektorých častiach sv. omše Pán ju usmerňoval. Keď šla na sväté prijímanie, povedal jej Ježiš: „Posledná večera. V tej hodine som ustanovil, čo v ľudských očiach bolo považované za najväčší omyl: stal som sa väzňom lásky, keď som ustanovil Eucharistiu. Z lásky som zomrel a vstal z mŕtvych a z lásky čakám na každého z vás, z lásky s vami zostávam...“ Raz po sv. omši sa jej Ježiš prihovoril: „Neponáhľaj sa hneď po skončení sv. omše, to je chvíľa, aby ste ma nechali vypočuť. Chcem, aby som bol súčasťou vášho života. Veľmi potrebujete, aby som bol v centre vašich životov. Ľudia potrebujú vaše slovo, ktoré vychádza z vašich úst. Moju lásku, ktorá vychádza z vašich sŕdc. Žehnám vám a viem, čo vaše deti potrebujú a tiež skrze vašu prácu žehnám tým najmenším. Toto je znamenie mojej lásky k vám. Miluj ma vo všetkých.“ Katalina Rivasová na túto výzvu odpovedá: „Pane, chcem ťa milovať v tých, čo vyvolávajú nenávisť, v umierajúcich, v tých, ktorí si chceli vziať život, v zločincoch, v tých, ktorí hrešia, v sirotách, v ľuďoch, ktorí ťa potrebujú i v ľuďoch, ktorí ťa ignorujú, v tých, ktorí ťa milujú, v tých, ktorí ťa zapierajú, v zúfalých, v bohatých, v tých, ktorí na teba zabudli i v tých, ktorí ťa chcú poznať. Milujem ťa vo všetkých, Pane.“ Pán jej povedal: „Môže jestvovať ešte väčšie znamenie lásky, než to, že zostávam tu a čakám na vás? Ľudia môžu dostať všetky potrebné milosti pre život v opravdivom šťastí, aké človek môže dosiahnuť, ale oni nechcú... Moja prítomnosť chce pôsobiť, chcem zdieľať tvoj rodinný život, keď mi dovoľuješ, aby som sa zúčastnil ako člen rodiny alebo ako najbližší priateľ. Koľko milostí človek stráca, že mi nedáva miesto vo svojom živote.“ Ježiš jej povedal: „Mali by ste v čnosti prevyšovať anjelov a archanjelov, pretože oni nemajú to potešenie prijímať ma ako pokrm. Oni majú len kvapky milosti a vy máte celý oceán.“ Inokedy jej povedal, že ľudia sa s ním stretávajú zo zvyku a sú preto ľahostajní a vlažní, že nemajú Ježišovi čo povedať...

Bratia a sestry, každý Boží dar, spojenie s Bohom, sa patrí vyjadrovať postojom lásky a nie vlažnosti...