Slávnosť Všetkých svätých

Kto sú títo?
... s touto otázkou sa v dnešnom prvom čítaní obracia jeden zo starcov na autora knihy Zjavenia, ktorý vo videní má pred sebou veľkolepý pohľad na zástupy svätých.

Dnešným sviatkom nás Cirkev vovádza do podobného duchovného pohľadu na zástupy „všetkých svätých“. Naše uvažovanie môžeme sústrediť práve okolo tejto otázky. Kto sú títo svätí?

Na základe Božieho slova ale aj niektorých podnetov aktuálneho učenia Cirkvi môžeme odpoveď na túto otázku nájsť na týchto troch rovinách:

1. Svätí v dejinách Cirkvi

Práve dnes – viac ako po iné dni – sme pozvaní uvedomiť si obrovské bohatstvo svätosti v dejinách Cirkvi. Ako sme počuli v prvom čítaní, tento zástup svätých nikto nemôže spočítať. Spomeňme si však na svätých, ktorí sú nám z tohto zástupu blízki. Pripomeňme si príklad a materinskú pomoc Panny Márie. Máme svojich patrónov – krstných, birmovných, farských, národných, patrónov podľa zamestnania či životnej situácie. Pravá úcta ku svätým spočíva v tom, že prijímame ich duchovnú pomoc na našej ceste k Bohu. Nezamieňame si ich za Boha, či za nejaké Božie vlastnosti, lebo všetko dobro, aj pomoc svätých je od Boha. Vnímame však silu ich duchovnej pomoci. Poďakujme dnes za túto pomoc a nechajme sa inšpirovať a povzbudiť príbehmi svätých.

2. Svätosť ako krásny životný štýl

V evanjeliu máme iný typ odpovede na otázku „Kto sú títo?“... Blahoslavenstvá opisujú svätca ako človeka, ktorý žije životným štýlom Ježiša Krista. Táto evanjeliová stať je stále aktuálna a často sa treba k nej vracať, aby sme stále hlbšie chápali „ducha blahoslavenstiev“. Pred necelými dvomi rokmi nám ponúkla matka a učiteľka Cirkev veľkú pomoc pre pochopenie zmyslu blahoslavenstiev v dnešnej dobe a kultúre. Svätý Otec František napísal apoštolské povzbudenie všetkým veriacim práve na tému svätosti a blahoslavenstiev (s názvom Gaudete et exultate – Radujte sa a jasajte). V dobe, keď sa vyplavujú a zvýrazňujú hriechy detí Cirkvi, pripomína pápež poklad svätosti, aby nám hrôza z hriechov v Cirkvi nezatemnila natoľko náš pohľad, že by sme prestali vnímať aj krásu mnohých svätcov a krásu daru svätosti, ktorý sme pri krste dostali všetci ako duchovné dedičstvo. Veľkou pomocou môže byť práve 4. kapitolka tohto listu, v ktorej Svätý Otec vysvetľuje, čo znamenajú blahoslavenstvá a svätosť v dnešnej dobe. Nemusíme ich rozoberať, to by bolo na dlho, ale snáď postačí aj vymenovanie týchto niektorých charakteristík, aby sme aspoň vytušili, že aj dnes sa dá byť svätým a je to veľmi krásne a príťažlivé. Takže aké charakteristiky má svätosť v súčasnom svete? Podľa pápeža napríklad takéto:

  • Znášanlivosť, trpezlivosť, tichosť – na základe toho, že sme zakotvení v Bohu, ktorý miluje a pomáha...
  • Radosť a zmysel pre humor – ktorá bez straty realizmu osvecuje druhých pozitívnym duchom, plným nádeje.
  • Odvaha a horlivosť – evanjelizačný impulz, ktorý za-necháva znak na tomto svete.
  • V spoločenstve – teda nie v spokojnom, konzumnom individualizme a zaľúbení do seba ale v spoločenstve, ktoré zachováva „malé detaily lásky“ (aj také malé a banálne ako je napríklad schopnosť hovoriť si navzájom v správnej chvíli „kľúčové slová – prosím, ďakujem, prepáč“...
  • V neustálej modlitbe – čo znamená postoj srdca, „ktoré dúfa v Boha a ktoré vie, že samo nič nezmôže“.

3. Svätí vedľajších dverí

Už aj spomenuté charakteristiky svätosti nás presviedčajú, že svätosť je pre každého. Dnes, keď všetky veci sa pokladajú za kvalitné až keď sa o nich vie, keď sú dobre spropagované zdôrazňuje pápež, že na svätosť netreba školenia marketingu, že svätí sú aj takí, o ktorých s nepíše, alebo o ktorých sa netočia videá. Povzbudzuje nás takto:
Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha: v rodičoch, ktorí s veľkou láskou vychovávajú svoje deti; v mužoch a ženách, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb; v chorých, v staručkých rehoľníčkach, ktoré sa stále usmievajú. V tejto stálosti kráčania vpred, v každodennom nasledovaní, vidím svätosť zápasiacej Cirkvi. Je to mnoho ráz svätosť „vedľajších dverí“, tých, ktorí žijú medzi nami a sú odrazom Božej prítomnosti, alebo – aby som použil iný výraz – „strednej triedy svätosti“.