Zomrel kňaz Banskobystrickej diecézy Viktor Koštialik
Dňa 11. augusta 2026 si Pán povolal k sebe vo veku 84 rokov, zaopatreného sviatosťami, kňaza Banskobystrickej diecézy, dôstojného pána Viktora Koštialika.
Zádušná svätá omša za zosnulého bude v piatok 14. augusta 2026 o 11.00 hod. v Kostole v Hornej Trnávke, okres Žiar nad Hronom. Po svätej omši budú jeho telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne.
Viktor Koštialik sa narodil 20. novembra 1941 v Trenčíne. Za kňaza bol vysvätený 28. júna 1964 v Bratislave. Celý svoj kňazský život prežil v službe Cirkvi a ľuďom, ku ktorým bol poslaný.
Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Nitrianskom Pravne. V rokoch 1964 – 1966 absolvoval základnú vojenskú službu. Následne pôsobil ako kaplán vo Vrútkach, krátko, v rokoch 1966 – 67, pracoval ako aktuár na Biskupskom úrade a od roku 1967 pôsobil v Detve. Od roku 1973 účinkoval v Partizánskom, najskôr ako kaplán a od roku 1974 ako administrátor. V roku 1990 sa stal farárom v Hornej Ždani. V rokoch 1991 – 1994 vyučoval na kňazskom inštitúte v Banskej Bystrici. Od roku 2000 pôsobil ako farár v Prochote. V roku 2005 odišiel do dôchodku. Ešte v rokoch 2016 – 2017 vypomáhal ako duchovný vo farnosti Šaľa v Trnavskej arcidiecéze. Od roku 2017 žil na odpočinku v Poprade.
Jeho kňazské pôsobenie však nemožno vystihnúť iba zoznamom miest a rokov. Jeho život bol predovšetkým službou Bohu a ľuďom.
Ako kňaz, ktorý prijal sviatosť posvätného stavu v čase prebiehajúceho Druhého vatikánskeho koncilu, pozorne sledoval jeho vplyv na život Cirkvi. Osobitne si osvojil výzvu: „Božie slovo nech je sťa pokrm Božiemu ľudu“ (DV). Chápal však, že ten, kto má Božie slovo ohlasovať, musí sa ním najskôr sám sýtiť. Preto bolo jeho každodennou oporou osobné rozjímanie a modlitba. To, čo sám prijímal od Boha, potom odovzdával ďalej – vo svojich homíliách, pri duchovnom vedení i v osobnom kontakte s ľuďmi.
K tejto láske k Božiemu slovu viedol najmä mladých. Záležalo mu na tom, aby viera nebola iba vonkajším zvykom, ale aby sa stala osobným vzťahom človeka k Bohu. Svojím podielom prispieval aj k tvorbe a vydávaniu známych príručiek na rozjímanie nad Božím slovom, z ktorých čerpali a dodnes čerpajú duchovné osoby i laici na Slovensku i v zahraničí.
Veľkú časť svojho života a síl venoval svojim farnostiam, osobitne v Partizánskom. Bol človekom, ktorý sa neuspokojil iba s tým, že svoju kňazskú službu vykoná. Svoj čas venoval osobnému formovaniu bohoslovcov, kňazov, laikov, manželov a taktiež mladých ľudí. Jeho služba priniesla ovocie aj v podobe nových duchovných povolaní – ku kňazstvu i k zasvätenému životu.
Ľudia, ktorí ho poznali, mohli na jeho živote vidieť, že kňazská služba nie je iba práca, ale každodenné darovanie seba samého Bohu a druhým. Aj kríže a prekážky, ktoré počas svojho života zakúsil, prijímal s vierou a trpezlivosťou. Charakteristický pre neho bol aj mimoriadny zmysel pre odpúšťanie. Vedel znášať ťažkosti bez zatrpknutosti a svoju dôveru v Boha si zachovával aj v náročných chvíľach.
Osobitne vyrovnane prijal aj kríž pokročilej staroby a ťažkej choroby. Svoj pozemský život zavŕšil tak, ako ho prežíval – v blízkosti Boha a zaopatrený sviatosťami Cirkvi.
Jeho život má aj svoj krásny mariánsky začiatok. V Trenčíne, pri farskom kostole pod hradom, sa nachádza kaplnka Lurdskej Panny Márie. Práve tam sa jeho rodičia Jozef a Mária chodievali modliť v čase, keď ho očakávali. Modlili sa s prosbou a úmyslom: „Ak to bude chlapec, nech sa stane kňazom.“ Boh ich prosbu vypočul.
Dnes preto môžeme s dôverou zveriť jeho život Panne Márii Lurdskej a prosiť ju, aby ho sprevádzala na jeho poslednej ceste a priviedla ho k svojmu Synovi Ježišovi Kristovi, do večného priateľstva s Ním.
Odpočinutie večné daj mu, Pane,
a svetlo večné nech mu svieti.
Nech odpočíva v pokoji. Amen.