Návštevy pod lipami, cyprusmi a smutnými vrbami

Spi sladko, náš anjelik
Smútiaci rodičia
"Teraz anjelik, až teraz, ale v čase mojich chorôb, môjho opakujúceho sa detského plaču, potrebného denného i nočného prebaľovania, bolo cítiť z vašich očú i z dotykov rúk, že ako plod vašej lásky (a či vášne?), nie som dosť milovaný...
Viem, trpký som, ale nechcem pritom zabudnúť na vďačnosť. Mám za čo ďakovať. Za ľudskú existenciu. Veď lepšie je byť ako nebyť..."