I
Vo svojom prorockom speve zvelebuje Zachariáš Boha, že nezrušil slovo, ktoré dal Abrahámovi (Gn 17, 4 – 6), a posiela už jeho, potomstvu sľúbeného Osloboditeľa z Dávidovho domu, aby ho zbavil hriechov, lebo pre tieto trpí v politickom jarme, vyčerpáva sa vnútornými spormi a už štyristo rokov je bez prorockej útechy.
Dobrorečí Bohu, že vo svojom milosrdenstve znova dáva Izraelovi proroka, a to nie takého, čo bude Mesiáša iba predpovedať, ale proroka, ktorý bude na neho ukazovať ako na prítomného a poučí vyvolený ľud o tom, ako môže mať účasť na jeho spáse a pokoji.
Zachariášova radosť vrcholí v tomto jeho chválospeve tam, kde hovorí, že oznamovateľom Mesiášovej spásonosnej prítomnosti má byť jeho syn, prostredníctvom ktorého sa bude aj sám Zachariáš podieľať na diele spásy, na zrode nového Izraela, na vzniku nového ľudu, ktorý bude slúžiť Bohu už bez strachu, lebo mu bude slúžiť vo svätosti a v spravodlivosti.
Zachariášovu radosť nám môže priblížiť aj naša osobná skúsenosť.
Vieme, ako ťažko nám býva na duši, keď sa zavše dopustíme nevernosti voči Bohu.
V takýchto chvíľach sa nás zmocňuje pocit, akoby sa Boh od nás vzdialil, akoby sa na nás nahneval. A aká radosť, keď po čase zisťujeme, že nás láskavo predišiel svojou milosťou a je zas pri nás, zas je s nami...
A čím dlhšie a bolestnejšie bolo v takýchto prípadoch odlúčenie, tým radostnejšie býva stretnutie.
Kto niečo podobné už zažil, bude si vedieť aspoň čiastočne predstaviť, čo cítil Zachariáš, keď pod vplyvom Božieho Ducha tvoril druhý novozákonný spev.

II
Zachariáša naplnil Duch Svätý – a tak ním bol naplnený, že ním bol až preplnený, že ho svojím prorockým spevom vylieval aj na iných a zjavoval tým aj povahu tohto Ducha, ktorý chce každého tak naplniť, aby sa mohol cez neho ďalej šíriť.

Zachariáš prorokoval. – Videl Božie diela v minulosti i v prítomnosti a na základe toho aj v budúcnosti. Stal sa vidiacim, aby pod vplyvom Svätého Ducha aj iným otváral oči pre radostný údiv nad spásonosným Božím dielom.

III
Zachariášova reč sa zmenila na spev.
A bolo to niečo veľmi prirodzené.
Ak vnikol do Božích tajomstiev, nemohol nespievať.
O Bohu sa ani inak nedá správne hovoriť.
Kto rozpráva o ňom len tak sucho, bez nadšenia, nevie ešte, čo by mal o ňom vedieť...
Ale kde získať toto poznanie o Bohu, ktoré núti človeka spievať?
Ak vieme, že ho Zachariáš získal v chráme pri oltári a vo svojej deväťmesačnej mlčanlivej samote, máme odpoveď, ktorú by sme si mali dobre zapamätať.
Lebo svet opäť veľmi potrebuje spevy o Bohu, veľmi potrebuje slová, ktoré dýchajú láskou a nadšením zaňho a za všetko, čo je jeho.
A tie mu nikdy nedá ten, kto sa vyhýba chrámu a rozjímavej samote.

IV
Pane, prosíme ťa, daj nám pochopiť, že tak ako je potrebný odpočinok pred prácou, tak je potrebné mlčanie pred slovom, ktorým ťa máme zvestovať svetu.
Ale aj to nám daj poznať, pokorne prosíme, že to musí byť činné mlčanie, mlčanie plné uvažovania o tebe, lebo len z takéhoto stíchnutia môžu vzísť chvály podobné Zachariášovým. Amen.