I
Evanjelium neuvádza Simeonove osobné údaje, ale zato nezabúda na jeho duchovný profil.
Hovorí o ňom, že bol spravodlivý a nábožný, veril v príchod Mesiáša a vplyvom Svätého Ducha stal sa prorokom, stal sa „vidiacim“.
A to nielen v tom zmysle, že sa mohol celkom zblízka pozrieť na Pánovho Pomazaného.
Bol vidiacim aj v inom význame.
Keď držal dieťa Ježiša v náručí a tvoril s ním akýsi tajomný uzol, v ktorom sa spájal Starý zákon s Novým, hovoril: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji...“
Týmito slovami oznamoval, čo sa dialo v prítomnosti. Staré ustupovalo novému, nádej dávala miesto skutočnosti.
Bol tu Mesiáš, ktorý mal presláviť svoj národ, ktorý mal založiť svetovú duchovnú ríšu.
A ohľadom budúcnosti oznamoval, že nie všetci budú ochotní počúvať Mesiášov spásonosný hlas.
Mnohí sa postavia proti nemu.
Preto bude len prirodzené, že tých, ktorí ho budú milovať a duchovne pri ňom stáť tak blízko ako napríklad jeho matka, prenikne meč bolesti.
II
Vzal ho do náručia – hoci Svätý Duch mu sľúbil len to, že ho uvidí.
Boh je taký...
Vždy dá viac, než sľubuje.
Teraz prepustíš svojho služobníka – ktorý udržiaval nádej na príchod tvojho Pomazaného.
Nebola to ľahká služba, či už išlo o jednotlivcov, alebo o celok. Bolo treba pri nej tak veriť ako Abrahám – veriť v nádej aj proti nádeji.
III
Podľa Simeonovho proroctva prišiel Ježiš jedným na pád, druhým na povstanie.
Prišiel, aby v nás padli a zahynuli vlastnosti, ktoré sa priečia jeho spásonosnej milosti, a povstali v nás k životu tie, ktoré sa majú pôsobením Božej milosti a naším osobným pričinením pozdvihnúť z obyčajnej ľudskej roviny do vyššej, do tej nadprirodzenej.
Kde sa nášmu Pánovi podarí spôsobiť tento pád a toto pozdvihnutie, tam sa nutne začne proces spoločenského triedenia, o ktorom hovoril Simeon.
Kto sa pridá k Ježišovi, aby podporil túto jeho svätú snahu, nech sa pripraví najprv na bolesť, vyplývajúcu z pádu daktorej náruživosti a z pozdvihnutia daktorej čisto prirodzenej čnosti, ale potom aj na tú, ktorá vyplynie zo spoločenského triedenia.
IV
Pane, keď sa Simeon dostal do tvojej blízkosti, už sa nebál umrieť...
Daj, prosíme, aj nám, aby sme sa ti stali blízkymi srdcom a nebáli sa potom umrieť svojmu hriechu a stále sa vynárajúcej klamnej náruživosti. Amen.