I
Prvý zákon, o ktorom sa hovorí v tejto krátkej stati (Lv 12, 14), žiadal, aby žena, ktorá počala a porodila, pokladala sa do určitého času za obradne nečistú.
Druhý zákon jej predpisoval, aby po uplynutí stanovených dní rukami kňaza ponúkla ako obetu Bohu ročného baránka a holuba.
Ak bola chudobná, baránka mohla nahradiť holubom.
Ak rodila po prvý raz a porodila chlapca, mala sa podriadiť aj tretiemu zákonu: svoj plod mala odovzdať Pánovi.
Tento tretí zákon bol taký všeobecný, že sa vzťahoval nielen na ľudí, ale aj na zvieratá, z ktorých sa prvorodené, ak boli mužského rodu, obetovali Bohu tým, že sa zabíjali.
Prvorodení chlapci sa od smrti vykupovali piatimi šekelmi, sumou, za ktorú musel ich otec, ak bol robotník, pracovať približne jeden mesiac.
Spĺňanie tohto tretieho zákona malo byť prejavom vďačnosti za to, že Boh ušetril židovských prvorodených vtedy, keď v Egypte dal pozabíjať všetky prvé mužské plody.
Možno nás trochu udivuje, že aj Jozef s Máriou sa podriadili týmto zákonom.
Ježišova matka nepotrebovala predsa očisťovanie.
A nebolo potrebné obetovať Bohu toho, ktorý mu zvláštnym spôsobom patril od prvopočiatku.
Ani od smrti ho nebolo treba vykupovať.
Prišiel predsa na svet, aby sa ako obetný Baránok ponúkol za hriechy svojho ľudu.
Nedivme sa.
Ak si Jozef a Mária niečo z tohto aj uvedomovali, zaiste ešte nie všetko.
A potom, ak to požadoval Zákon, vedeli, že v prípade neistoty je vždy lepšie dať Bohu viac než menej.
II
Urobili, ako je napísané v Pánovom zákone – a zaiste urobili tak aj preto, že sme veľmi potrebovali príklad poslušnosti voči Pánovi.
A veľmi sme potrebovali aj ukážku, ako sa treba pri spĺňaní jeho zákonov vedieť pokorne zaradiť medzi ostatných zvlášť vtedy, keď si uvedomujeme, že nám Boh pre dobro svojho kráľovstva dal hojnejšie dary a zveril významnejšie úlohy ako iným.
III
Pán dal zákony nato, aby nimi zjednocoval našu vôľu so svojou a aby zjednocoval navzájom aj naše rozhodovania, a tak istejšie a ľahšie dosahoval to, čo je osožné pre ľudský celok. Ak je zákon potrebou pre každú spoločnosť, tým viac je ňou pre Cirkev. A jeho zachovanie je vždy obetovaním. Obetovaním toho, čo je v nás najvzácnejšie – našej slobodnej vôle.
A je aj očisťovaním. Očisťovaním od chutí a nechutí, ktoré keby sa uplatnili, neosožili by ani jednotlivcom, ani celku.
Zachovanie Božieho zákona je napokon aj vykupovaním.
Vykupovaním od večnej smrti.
Seba aj iných.
Keď vidíme Jozefa a Máriu, ako sa dôsledne podriaďujú zákonom, mali by sme sa v duchu aj my k nim pripojiť.
Najmä dôsledným zachovávaním tých, ktoré nám spôsobujú najviac ťažkostí, pri zachovávaní ktorých mávame najviac výhovoriek.
IV
Pane, ty vieš, ako často obchádzame tvoje sväté zákony.
Pravdaže, na svoju vlastnú škodu.
Odpusť nám, prosíme, túto nerozumnosť a pomôž pochopiť, že v poslušnosti voči nim je naša najvzácnejšia obeta, naše najistejšie očisťovanie sa od hriechov a naše najúčinnejšie vykupovanie sa od večnej smrti.
Pane, buď vždy s nami pri zachovávaní tvojich zákonov a pomáhaj nám svojou milosťou. Amen.