I
Aj táto druhá časť, obsahujúca katechézu o konci sveta, sa začína pripomienkou skazy Svätého mesta. K pripomienke sa pripája výzva, podľa ktorej tí, čo uverili v Syna človeka, majú ihneď, keď sa začnú približovať predpovedané hrôzy, opustiť Jeruzalem a utekať do hôr.
A majú predtým prosiť, aby ich útek nenastal v sobotu.
Ich svedomia, formované zatiaľ mojžišovským Zákonom, by im totiž v tento deň nedovolili urobiť viac ako tisíc krokov, čo by bolo v tých chvíľach na ich záchranu určite málo.
A majú sa aj o to modliť, aby k úteku nedošlo v zime.
Rozvodnené palestínske rieky by im boli veľkými prekážkami pri úteku.
Zároveň však Kristus svojich potešuje, že kvôli nim Boh skráti tieto dni a všetko im urobí znesiteľným.
Po takomto úvode sa druhá katechéza o konci sveta ešte raz vracia k nepravým mesiášom a k falošným prorokom.
Až potom sa dostáva k svojmu vlastnému obsahu, k informácii o príchode pravého Mesiáša, ktorý sa má udiať hneď po apokalypse, po dňoch súženia.
Skôr by sa malo povedať: v nich.
Bude akoby ich pretrhnutím.
Pán sa objaví totiž náhle.
Ale zato viditeľne, zjavne.
Nebude sa skrývať ani v domoch, ani v púšti.
Kto si zachová vieru, ten ho hneď zbadá a hneď sa za ním pohne.
Asi tak ako orol, ktorý na základe svojho inštinktu aj na ohromnú diaľku zacíti to, čím sa živí.
Vo svetle znamenia Syna človeka, ktoré sa vtedy zjaví na nebi, slnko zbledne a mesiac zhasne.
Vesmír sa zachveje a ľudia sa rozplačú.
Jedni od strachu.
Druhí od radosti, že ich Pán prichádza v oblakoch, v moci a v sláve spolu s anjelmi, ktorí budú k nemu zvolávať všetkých, čo v dňoch súženia vytrvali vo viere.
II
Rozpošle svojich anjelov – aby mu tých, čo sa zhromaždili a čo až do konca vytrvali v jeho pozemskej Cirkvi, priviedli a zhromaždili v nebeskej.
III
Ako vieme, prvý raz prišiel Pán na svet veľmi nenápadne.
Iba pred očami dvoch skromných svedkov. V noci, v zabudnutom kúte zeme, v maštali...
A doposiaľ takto prichádza medzi nás. Nenápadne vo svojom slove, nenápadne v eucharistickom chlebe a ešte nenápadnejšie v trpiacom bratovi...
Z tejto jeho predpovede máme predovšetkým to vyrozumieť, že jeho slávnemu príchodu sa raz potešia len tí, ktorí úprimne veria a úprimne sa radujú tým jeho príchodom, ktorými sa teraz objavuje medzi nami.
IV
Pane, prosíme, daj nám potrebnú citlivosť na každé tvoje priblíženie sa, aby potom, keď medzi nás prídeš v moci a v sláve, mohli sme sa my k tebe priblížiť s radosťou a mohli sme s tebou zostať naveky. Amen.