I
Na cestách po Galilei zastavil sa Ježiš aj doma, v Nazarete, kde vošiel do synagógy.
Bola totiž práve sobota.
Keď rabín skončil obvyklý výklad Mojžišovho zákona a malo nasledovať čítanie z prorokov, Ježiš sa prihlásil o slovo.
Pomocník, ktorý sa v synagóge staral o posvätné knihy, mu podal kožený zvitok so spismi proroka Izaiáša. Ježiš rozvinul knihu a čítal:
„Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok...“
Keď vrátil knihu a začal vysvetľovať, čo práve prečítal, poslucháči si začali uvedomovať, že tentoraz vstúpil Ježiš do ich zhromaždenia nejako inak, ako vstupoval dosiaľ... Cítili, že už tu nie je ako obyčajný poslucháč a nie je tu medzi nimi ani ako obyčajný vykladač.
Najmä keď vyhlásil, že to, čo práve počuli, povedal prorok o ňom...
I to, že práve teraz, pred ich očami sa začína spĺňať táto predpoveď.
Tí, ktorých zaslepila túžba po moci a majetku, otvoria si pod vplyvom jeho učenia oči a sami budú dobrovoľne prepúšťať tých, ktorých dosiaľ nejako zotročovali. Chudobní pochopia, že je aj iné bohatstvo, ako sú peniaze, a vplyvom tohto nového poznania zostanú aj vo svojej chudobe šťastnými.
A boháči, ktorí uvidia na tvárach chudobných túto novú blaženosť, sami sa budú vzdávať svojich nadbytkov a napomáhať tak majetkové vyrovnanie, aké predpisoval Boží zákon vo svätých jubilejných rokoch.

II
Duch Pána je nado mnou – pretože ja som pod ním, pod jeho vedením, ochotný a pomazaním aj pripravený na službu, do ktorej ma pošle.

Oči všetkých sa upreli na neho. – Všetci chceli vidieť, ako vyzerá človek, ktorý má poslanie od Boha a ktorý sa pri jeho plnení dá viesť rukou, ktorá je všemohúca.

III
Ježiša ovládal Pánov Duch a pobádal ho uskutočniť to, čo u Židov predstavoval milostivý rok.
Pod jeho vedením mal nastoliť spravodlivosť, milosrdenstvo, pokoj a bratskosť.
A my čo robíme?
Čo spôsobujeme svojimi slovami a postojmi v prostredí, v ktorom bežne žijeme?
Aj nad nami je Pánov Duch...
Aj my sme pomazaní krstnou, birmovnou, niektorí aj kňazskou krizmou. A oči všetkých sa aj na nás upierajú. Stali sme sa divadlom pre ľudí i pre anjelov, pripomína nám Apoštol...
Uvažovali sme už niekedy nad tým, čo nám treba nechať a čo si ešte osvojiť, aby sme aj my mohli pravdivo o sebe povedať, že Duch Pána je nad nami?

IV
Pane, pri tejto príležitosti ťa prosíme o živší záujem o Božiu vôľu.
Odpusť nám našu doterajšiu ťarbavosť v tomto ohľade a pomáhaj nám tak sa vžiť do svojho poslania, ktoré máme medzi ľuďmi, aby sme v ktorejkoľvek hodine svojho života mohli povedať ako ty: „Duch Pána, ktorý ma pomazal i poslal, je nado mnou...“ a aby tí, medzi ktorými žijeme, to aj cítili. Amen.