I
Keď žena vypočula blahozvesť, zabudla na svoj smäd, ktorý v jej živote uspokojovali šiesti muži, a zabudla i na ten, ktorý uspokojovala voda v zanechanom krčahu. Aj Ježiš vo svojej radosti z tohto prvého misionárskeho úspechu zabudol na svoju únavu, na vodu i chlieb.
A ako cítiť z jeho slov, nebol rád, keď ho učeníci vyrušili ustarostenou výzvou: Rabbi, Učiteľ, jedz.
V tejto chvíli mu neznela dobre ich výzva. Do určitej miery mu pripadala ako výsmech toho všetkého, čo práve prežíval.
Keď sa pod jej vplyvom trochu dostal z tohto radostného nadšenia, zadíval sa do Máchenskej nížiny na dozrievajúce obilné polia a zadíval sa aj na prichádzajúcich Samaritánov.
Nebolo treba dlho hľadať podobnosť medzi týmito dvoma skutočnosťami.
Otvorte si oči – povedal učeníkom...
Blíži sa žatva.
Dozrieva už, čo sa sialo do týchto polí, a dozrieva i to, čo sa sialo do týchto sŕdc. A vy ste povolaní zožať, čo iní siali. Pri slove „iní“ myslel predovšetkým na Mojžiša a na tých niekoľkých prorokov, v ktorých Samaritáni zatiaľ neprestali veriť. Títo zasiali do nich nádej na Mesiáša, ktorá teraz začala prudko dozrievať vplyvom jednej ich ženy.
Otvorte si oči...
Blíži sa žatva...
Je čas zavŕšiť prácu tých, čo tu boli pred vami. Pochopte ma a vyjdite v ústrety tomuto môjmu najväčšiemu záujmu.
Učiteľ, jedz!
Ty sa prispôsob nášmu záujmu.
Trápna situácia...
Ale nie ojedinelá.
Veľa ráz odvtedy sa už zopakoval tento známy spor medzi zákonom Ducha a zákonom tela, medzi Ježišom Kristom a jeho stále nie dosť doučenými učeníkmi.

II
Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal. – Úsilie o spásu človeka je pre mňa takou potrebou a takou radosťou, akou je pre vás pokrm, ktorý mi ponúkate.

Zdvihnite oči – a dobre sa pozrite, koľkí čakajú na vašu duchovnú pomoc.

Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce. – Oni potrebovali predovšetkým odvahu a trpezlivosť, lebo začiatky bývajú ťažké. Vy potrebujete predovšetkým pokoru, ktorá vás zachráni od osudného omylu pripísať konečné úspechy len sebe.

Rozsievač i žnec sa budú spoločne tešiť. – Na Božej roli nie je to dôležité, čo kto robí, ale s akou láskou to robí.

III
Po vypočutí tohto Božieho slova treba si dať niekoľko otázok. Najprv sa treba opýtať, či vieme pracovať aj tam, kde zatiaľ niet nijakých výsledkov.
Či veríme, že Boh odmieňa každú prácu pre jeho kráľovstvo a teda aj tú, ktorá zostáva v očiach ľudí neúspešnou. A keď niečo začíname, či sa vieme aj veľmi dlho a veľmi ťažko namáhať.
A keď žneme, či vieme s pokorou a vďačnosťou myslieť na tých, čo pracovali na tom istom poli pred nami.
Ako prejavujeme vďaku tým, čo siali, zalievali, ale najmä tomu, ktorý dával vzrast?

IV
Dobrý Bože, ty si nás tak stvoril a tak uspôsobil, že nemôžeme žiť bez radosti. Ak mnohé naše potechy plynú z úspechov v práci, daj nám, prosíme, pochopiť, že sme vždy úspešní a vždy smerujeme k odmene, keď pracujeme na tvojom poli podľa tvojho priania. Vždy, aj vtedy, keď ľudia nezaznamenajú a neocenia nijaké naše úspechy. Amen.