Pri príležitosti vianočných sviatkov sa dívame na obrázky, drevorezby a sadrové odliatky betlehemských maštaliek. Prezeráme ich a obdivujeme, čo všetko vie človek vytvoriť, keď myslí na toto tajomstvo nášho vykúpenia.
Nemožno proti tomu nič namietať, ak si pritom uvedomujeme, že naša estetická záľuba, ktorá nás núti vydať za takéto predmety niekedy i značné financie, nie je ešte nábožnosťou.
Betlehemská maštaľka to nie je poézia; to je tvrdá realita, bojisko, na ktorom šlo o našu spásu, kde Jozef, Mária a Ježiš zápasili o našu spásu.
Jozef trpel kvôli nám ako statočný muž, najmä keď nemohol nájsť vhodnejšie miesto pre zrodenie toho, ktorého mu ako svojho jediného Syna zveril sám Boh.
Mária tu pre nás trpela bolesťou najstarostlivejšej matky, ktorá chcela, ale nemohla, po prvý raz privinúť k prsiam Dieťatko tam niekde v pripravenom domácom kútiku, ako to mohli aj tie najchudobnejšie v galilejskom Nazarete. Mohla tak urobiť len v maštali, aj to len v požičanej.
No hlavný zápas o nás viedlo Božie Dieťa Ježiš bolesťou svojho poníženia, ktoré Evanjelium vyjadruje tromi výrazmi: Mária porodila svojho prvorodeného Syna – zavinula ho do plienok – a uložila ho do jasiel.
Porodila ho, priviedla ho na svet ako človeka, ktorý sa zriekol (ekénosen) tej svojej veľkosti a slávy, ktorú mal u Otca. Nebolo to malé degradovanie. Nebol to malý schodok smerom dole, ktorý prekonal svojím zrodením zo ženy. Veď tým prijal na seba všetky biedy nášho pozemského života, aj tie, ktoré predstavujú plienky – ako symbol totálnej závislosti na druhých.
A keď napokon ešte čítame: A uložila ho do jasiel, je nám zrejmé, že ak bol v jasliach, bol v maštali, tam, kde bývajú zvieratá. A nie hocaké. Také, ktorých mená používame, keď vo svojej neláske chceme niekomu nadať do hlúpych a nevychovaných.
Pohľad do betlehemskej maštale nie je teda estetika a poézia. A peniaze, ktoré sme vydali za obrázky, pohľadnice, drevorezby a sádrové odliatky, to nie je ešte nábožnosť.
Tá je niekde inde.
Je v prežívaní vďačnosti voči Ježišovi Kristovi, voči Márii a Jozefovi, ktorí spolu s ním trpeli kvôli našej spáse. Ale je aj v spytovaní svedomia, ako zodpovedáme ich snahám a ako prosíme, aby ich bolesti, ktoré trpeli kvôli nám, neboli márne.