Bratia a sestry,
keď sa budeme nadchýnať pre optimizmus – slúžte Pánu v radosti – narazíme na túto neradostnú skutočnosť, že nie naša viera premáha svet, ale svet – sekularizmus premáha našu vieru. Ak máme dosť vypestované vnímanie, postrehneme, že sekularizmus je veľmi často v detských sv. omšiach. „On to vedel, zatlieskajme mu!“ Alebo kňaz povie pekný prejav a Boží ľud zatlieska a kňaz sa blažene rozpúšťa v úsmeve. Zabudol povedať: „Zatlieskajte ešte raz, ale dobrému Pánu Bohu, ktorý mi dal život a od neho som dostal aj to, aby som to postrehol.“
Vy poviete: „Ale my nie sme kňazi.“ Aj prorok Izaiáš nebol kňaz a povedal sebe i Božiemu ľudu: „Hľa, tu som, mňa pošli!“ Je tu Pán Ježiš a hovorí: „Učte sa odo mňa. Som tichý a pokorný srdcom!“
Bratia a sestry, nezdá sa vám, že staviame výchovu a teda i kresťanstvo na hrdosti a teda na piesku a nie na skale pokory? Rúti sa nám to.
Ako na to? Asi takto: Pomýlime sa a to dosť často. Ak pomýliť sa je ľudské, opraviť sa je božské. Hneď by malo nasledovať: „Prosím ťa, odpusť.“ Ak to neurobím, nie som dosť človek. Mnohí nepokrstení to praktizujú živšie ako my, kresťania.
Ak to už robím, to je len etika, som človek. Byť kresťanom je náročnejšie. Tvoj brat človek vedľa teba sa pomýlil a nevie povedať: „Prosím ťa, odpusť!“ Ak beriem vážne Kristovo slovo: „Ak sa tvoj brat previnil...“, poviem: „Prepáč, že som nebol dosť preventívny“, neklamem. Nikdy nemáme istotu, že sme boli dosť preventívni. Budím v rodine, v spoločnosti otázku: „Odkiaľ to má?“ A odpoveď: „Lebo verí v Boha, lebo praktizuje kresťanstvo.“
Možno niekto z nás má odvahu protirečiť. V rodinách, kde to praktizovali, ich deti si zakladajú rodiny podľa tohto vzorca: najprv manželská prísaha, potom manželské radosti. Augustínov otec bol pohan a matka svojím príkladom dosiahla u troch detí obdiv a nasledovanie a štvrtý Augustín pod jej starostlivou a pokornou modlitbou sa obrátil.
Aj sv. Pavol v druhom čítaní nás chce posunúť do pokory. Bol najučenejší z apoštolov a seba sa pokladá za najmenšieho. „A poslednému ako nedochôdčaťu zjavil sa aj mne.“
V evanjeliu nás oslovuje ten istý Ježiš ako pred dvetisíc rokmi zástupy apoštolov. Aj dnes je ochotný robiť úžasné veci, aby sme boli rybármi ľudí, aby sme svojím hrdinským pokojom získavali nie potlesk, ale obdiv pre život podľa evanjelia, aspoň vo svojej rodine.
Ak redukujeme svoje kresťanstvo len na Desatoro, potom je to len model Starého zákona. Ak budem nielen počúvať príkazy Nového zákona, ale aj praktizovať, presvedčíme sa, že mladí aj dnes chcú mať rodinu, ktorá sa stane hniezdom opravdivého šťastia. Začína to pokorou: „Ale na tvoje slovo...“
Veľké vyslyšania prichádzajú za veľké namáhania: „Učte sa odo mňa, som tichý a pokorný srdcom.“
„Milujte aj svojich nepriateľov. Modlite sa za nich!“
Radujte sa, keď vás budú ohovárať, osočovať, lebo Boh vám chce dať veľkú odmenu za veľké namáhania!“
Možno si niektorí o nás pomyslia – nenormálni.
Boh ale hovorí: „Vaša odmena je veľká.“
Radosť, keď tí, za ktorých som zodpovedný, si zakladajú rodinu na evanjeliových nasmerovaniach – najprv manželská prísaha, až potom manželské radosti – je neporovnateľne veľká. Amen.