Dnešnú, nedeľnú sv. omšu sme začali úkonom kajúcnosti a prosbou „Pane, zmiluj sa“.
Každé slovo od Boha, ktoré žijúci človek ešte môže počuť, je prejavom Božieho zmilovania, je milosťou.
Aj toto dnešné, v ktorom nás Pán orientuje k tomu, po čom všetci túžime.
V každom čítaní môžeme zbadať dva protipóly, dve situácie alebo možnosti, či postoje:
– zlorečený... alebo blažený...,
– neveriaci vo vzkriesenie... alebo veriaci...,
a v evanjeliu
– blahoslavení ste... oproti – beda vám...
Ak sme tu z Božej milosti, tak aj preto, aby sme sa zorientovali a upevnili alebo znovu zaradili do jedine správnej a šťastnej kategórie.
Prorok Jeremiáš chváli múdrosť človeka, čo dúfa v Pána. Jeho oporou je Pán, darca a udržovateľ života. Jednota v myslení a chcení s Bohom – v nej je maximálna múdrosť, kvalita i blaženosť. Preto nás Spasiteľ učí modliť sa: „Buď vôľa Tvoja“.
Taký človek je ako strom zasadený pri vode a korene vystiera do toku čistej vody.
Korene – naše schopnosti vnímať, naše receptory sú od nášho počatia ponorené do toku mnohých informácií a vplyvov. Až neskôr sme ich začali vnímať, vedome registrovať, triediť, vyberať aj vyhľadávať.
Bratia a sestry, kam my vystierame svoje „korene“, svoje oči, uši, svoje záujmy, predstavy a túžby... Za pravdou, za Kristom? – Ty si, Pane, cesta, pravda a život...
Alebo sa spoliehame na človeka, ktorý svoje telo či cudzie, pestované či okrášlené, pokladá za svoju oporu a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána?
Dostávame znovu nielen info, ale pozvanie, výzvu i ponuku byť požehnaným človekom, byť vnútorne nezávislými od hodnôt sveta = chudobní duchom a tak ich správne užívať.
„Požehnaný človek, čo dúfa v Pána... v zákone Pánovom má záľubu... prináša ovocie v pravý čas...“
Človek... si môžeme teraz vhodne pripomenúť správu o stvorení: „Utvorme človeka na svoj obraz...“ a „...muža a ženu stvoril ich..., požehnal ich...“ Áno, to je naše pôvodné určenie.
Požehnaná, blažená žena, čo dúfa v Pána, zvlášť, keď je v požehnanom stave (tak nesmierne dôležitom pre budúcnosť človeka).
Blažený otec...
Blažení rodičia, ktorí vystierajú svoje „korene“ k živým prameňom pravdy a milosti a vytvárajú vo svojej rodine čisté prostredie, čistý tok, do ktorého sa môžu ponárať ich deti... kde prvou a najdôležitejšou osobnosťou je Boh.
Avšak nie každý, zvlášť v dnešnej dobe, dostal možnosť dobrých rodičov, výchovy... Je aj medzi ľuďmi veľa krivých, nahnitých či olámaných „stromov“... No kým človek žije, vždy má možnosť ako živý „strom“ priblížiť sa k Božím potokom, ba tieto sa ku nemu približujú... cez Kristovu Cirkev, ktorej dal všetky prostriedky na oživovanie a uzdravovanie duší.
Angelu v mladosti najviac tešili zábavy a móda. Dobre sa vydala, ale nebola šťastná... Ťažili ju hriechy mladosti a srdce, ktoré bolo ďaleko od Boha. Neskôr o tom píše: „Začala som sa hanbiť za svoje hriechy. Tak veľmi som sa hanbila, že som ich zamlčala pri spovedi a svätokrádežne som prijímala. Svedomie ma trápilo vo dne v noci. Prosila som Boha o pomoc a on mi dal silu a milosť zo všetkého sa vyspovedať. No aj po ľútosti a rozhrešení som cítila horkosť, hanbu a bolesť...“
Angela vedela, že Pán chce, aby mu dala nielen svoje hriechy, ale aj príležitosti k nim – starých priateľov, nočné zábavy, drahé šaty, ozdobné účesy, šperky... A ona? Už sa nedala zastaviť starým človekom, hoci to nešlo ani hneď, ani ľahko. No Angela statočne bojovala so sebou, nedala sa znechutiť a po niekoľkoročnom zápase opustila všetko, čo ju oberalo o Pána.
Bratia a sestry, v tomto týždni, 14. febr., si Cirkev na celom svete pripomínala dvoch statočných mužov – spolupatrónov Európy, sv. Cyrila Konštantína a sv. Metoda.
Oni v dobrom domácom zaopatrení hmotnom aj duchovnom, v duchu blahoslavenstiev prijali výzvu a prišli do našich končín, pre nich cudzích, neznámych... a iste ste počuli, koľko ich stálo toto evanjeliové zasievanie: Konštantínovi to skrátilo život, zomiera vyčerpaný v 40. roku svojho života a Kristovo: „Blahoslavení ste, keď vás vylúčia zo svojho stredu, keď vás potupia a vaše meno vymažú ako zlo pre Syna človeka“, sa na Metodovi doslova splnilo, keď ho ako arcibiskupa a pápežského legáta zajali a vrhli do ťažkého väzenia, kde tri roky musel drieť...
To všetko prešlo no blahoslavenstvo Pána ale trvá: radujte sa a veseľte, vaša odmena je hojná v nebi.
Bratia, sestry, čo myslíte, kde sú a ako sa majú teraz? Po vyše tisíc rokoch?
Oni tam na nás čakajú... aj s mnohými ďalšími, bez konca a bez miery blažení...
Poďme za nimi krok za krokom s Božou pomocou...
Amen.