Bratia a sestry, ak je pre nás niečo nepríjemné tak sa snažíme o tom nehovoriť, alebo si to nejako nadľahčiť.
Možno aj preto je toľko vtipov z pekelných múk a z jeho pôvodných obyvateľov – zlých duchov.
Ale naše vtipy a smiech nezmenia hroznú realitu pekla. Boží Syn Ježiš Kristus, najväčší priateľ človeka, až nápadne často o ňom hovoril. Prečo? Aby nás strašil? Nie.
Preto, že priateľ ti nezakrýva cestu do priepasti, ale ťa na ňu upozorní a pred ňou ťa všemožne chráni. Preto o ňom hovorí.
Počuli sme jeho slová plné priateľskej starostlivosti: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou. Lebo hovorím vám, mnohí budú chcieť vojsť, a nebudú môcť... ostanete vonku...“
Bolo by pre nás tragické počuť: „Neviem odkiaľ ste. Odíďte odo mňa, všetci páchatelia neprávosti“.
Ľudia už oddávna vymýšľali teórie ako zbagatelizovať peklo alebo ho poprieť.
Už v 3. storočí Origenes učil, že peklo nemôže byť večné, ale že na konci vekov nastane obnova pôvodného stavu (apokatastázia) celého stvorenia, a tak možnosť spásy aj pre zanovitých hriešnikov, zatratených a zlých duchov. Cirkev takúto mienku odsúdila ako heretickú a nepravdivú, odporujúcu Božiemu zjaveniu.
Dnes zas mnohí hovoria, že ak aj peklo existuje a je večné, je prázdne. Myslia si, že peklo protirečí nekonečnej Božej láske a Božiemu milosrdenstvu. A preto vo svojej špekulácii neváhajú protirečiť Božiemu slovu.
Je pravdou, že my o nikom nemôžeme povedať, že je zatratený, ani o najväčšom hriešnikovi. Predsa všetko poznajúci Boží Syn viackrát povedal, že mnohí idú širokou cestou do zatratenia, a že mnohí nebudú môcť vojsť do večnej radosti, ale pôjdu do večného trápenia.
Jeho slová nás nútia brať peklo vážne a nerozmýšľať nad tým, ako ho spochybniť, ale ako sa mu šťastne vyhnúť.
Jeho priateľská a otcovská rada je jasná: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou...“
Vzhľadom na rodinnú výchovu tesnú bránu autor listu Hebrejom definuje takto: „Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Isteže, kým prísna výchova trvá, nezdá sa radostná, ale bolestná. No tým, čo touto školou prešli, prinesie ovocie pokoja a spravodlivosti“.
Tieto slová Božieho zjavenia nás veľmi nútia zmeniť svoju predstavu o láske. Láska neznamená odstrániť zo života bolesť. Láska je ako liek, alebo ako chirurg, ktorý pripustí aj bolesť, ale len toľko, koľko nevyhnutne treba pre zdravý život.
Dobrý otec alebo matka, ak majú radi svoje dieťa vedia, že dieťa potrebuje kráčať tesnou bránou a úzkou cestou poslušnosti, spravodlivosti a slúžiacej i odpúšťajúcej lásky, aby bolo šťastné. Preto neváhajú nacvičovať tento tréning náročnej lásky v dieťati, aj keď mu to občas nechutí.
Syn sa šiel hrať vonku. Bola jar a na rieke sa topil ľad. Otec synovi prísne zakázal ísť k rieke. Syn najprv pamätal na otcove slová, ale po nejakom čase dal sa strhnúť kamarátmi a začal s nimi pätou olamovať ľad na rieke. V tom sa objavil otec. Prstom syna zavolal k sebe. Syn čakal poriadnu facku, ale otec ostal pokojný. „Ideme domov“. Cestou mlčal. Syn rozmýšľal, žeby ma otec nepotrestal? Bolo mu to divné. V kútiku srdca dúfal, že snáď to prejde. Doma sa otec pokojne zobliekol a zavolal syna k sebe. Kázal mu priniesť prút a s pokojom synovi vymeral trest. „Vieš, prečo si bol potrestaný?“ Bolo to boľavé, ale syn súhlasne kývol hlavou. Bol spokojný. Po rokoch ako kňaz s vďačnosťou spomínal na svojho otca a na jeho prísnu výchovu...
Iný prípad bola dcéra, ktorú súd odsúdil do väzenia pre krádeže a šírenie drog. Pri návšteve vyčítala matke: Prečo si ma od tohto neuchránila, prečo si ma netrestala, ale všetko si mi dala a všetko si mi dovolila? Keby si bola skutočnou matkou, nemusela by som dnes takto trpieť...
Bratia a sestry, Boh nechce dopadnúť ako táto matka. Ako dobrý Otec nás chce viesť úzkou cestou svojho slova a prikázaní, povzbudení i výstrah. Niekedy aj napomenutí a pokarhaní. Ale vždy len k nášmu skutočnému, trvalému, večnému šťastiu. Pochopíme túto jeho lásku? Alebo ju odmietneme? On čaká do posledného nášho dychu, že ju prijmeme. Ale keď dokonca ho budeme odmietať, uvedomme si, že vtedy Otec rešpektuje našu slobodu a my sami sme si vybrali peklo...