Brat, sestra!
Keď nie tak dávno končilo milé „Vianočné obdobie“ a to sviatkom „Krstu Krista Pána“, v oznamoch na záver sv. omše sme z úst kňaza počuli: „Nasleduje ´Cezročné obdobie pred Pôstnym obdobím´“. Ak mal vtedy ešte malú časovú rezervu, možno doplnil stručné vysvetlenie z cirkevného kalendára: „V Cezročnom období sa neslávi osobitný aspekt (pohľad) Kristovho tajomstva. Skôr sa, najmä v nedele, pripomína Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti.“
Čo nám tým chce Matka Cirkev povedať? Že zo spomínanej „plnosti Krista“ – pomocou nášho veriaceho počúvania, čítania a uvažovania Jeho Blahozvesti – Evanjelia, si máme vždy niečo „stiahnuť“ do nášho zmýšľania, reči a najmä konania.
Zvlášť v prítomnej dobe! Predsa beží „Rok Božieho slova“! To „sťahovanie“ sa „pýta“ konať tichým a rozjímavým spôsobom… S cieľom obľuby nášho Nebeského Otca. Ktorú, ako je overené, on nám bude potvrdzovať v situáciách všedných i sviatočných nášho pozemského života. A to napríklad aj cez prejavy ´Ducha (Božieho) a (jeho) moci´, ako dnes informuje apoštol Pavol v 2. čít. v jeho Prvom Liste Kor.
Sám Pán Ježiš Kristus nám dnes odhaľuje v evanjelovom úryvku zo svojej „celej jeho plnosti“ iba sedem viet... Sú súčasťou veľmi známeho väčšieho celku, tzv. „Reči na vrchu.“
Obsahom sú tieto vety, ako každé ´jeho slovo´ a ´slovo o ňom´, mimoriadne zdravo provokačné. Vidno to už aj z formulácie jeho troch výziev: „Vy ste soľ zeme“, „Vy ste svetlo sveta“, „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,...“
Nie sú to teda formulácie „a´la.“ - ´Mali by ste byť´ či ´Dobre by bolo.´ a podobne. Ale „Vy ste ...“, „Vy ste...“, a „Nech tak svieti...“
Prvé čít. Z Knihy (úctyhodného) proroka Izaiáša a úryvky zo stodvanásteho Žalmu nás nabádajú pohotovo pomáhať trpiacim na tele i na duši. Zvlášť je dobré si všimnúť vyjadrenie Izaiáša k trpiacim tým druhým spôsobom: „… nasýtiš dušu ubitú,...“ A teda?
Ak sledujeme myšlienku napĺňania spomínaných Kristových výziev v dnešnom evanjeliu, tu je napríklad pre nás – v oblasti riešenia utrpení našim blížnych, mimoriadne široké pole možností. Najmä dnes… Lebo opakujúce sa preludovanie striedajúcich bezbožných ideológií 19-ho, 20-ho i súčastného storočia – cez heslo: „Bude ako nebolo“ prinieslo veľmi trpké ovocie... Toľko makroutrpenia – početne i hĺbkou bolesti v doterajších dejinách nemá obdobu...!
Treba však žiaľ pokorne priznať aj nemalý podiel na tomto stave aj nás, Kristových nasledovníkov. V podstate tým, že sme v mnohých prípadoch jasné, priame výzvy Božieho slova, najmä evanjelia, vzali naľahko…A často i berieme.
Keď sa teda teraz „pýta“ nasmerovať Kristove slová o soli a svetle v prospech odľahčenia našich trpiacich bratov a sestier, nepochybujeme o nutnosti a najmä promptnosti našich zásahov. Nesmieme však zabudnúť na skutočnosť, že premnohí trpiaci si pokazili a sťažili život svojimi nahromadenými hriechmi. A najmä odmietaním či zo slabosti, nevedomosti, alebo i zloby, ich riešenie – vyznaním, ľútosťou a nápravou. Pomôcť takýmto k precitnutiu je potom naozaj hodné čestného označenia spomínaného Žalmu: „Spravodlivým žiari svetlo v temnotách.“
Brat, sestra!
Na záver mi dovoľte sa podeliť s jedným mojim pokusom o nasýtenie ´duše ubitej´, čo by mohlo zároveň potvrdiť moc Božieho slova v jeho „Roku…“
Asi 5 r. dozadu vstúpila do farskej kancelárie dospelá dievčina Janka… Šlo o jej žiadosť: Vystavenie Krstného listu pre sobáš v jednom štáte na juhovýchode Európy s tým a s tým kandidátom, z toho a z toho iného kontinentu. Po dôkladnejšej debate s ňou mi bolo úplne jasné, že z vystavenia dokladu nebude nič, lebo „nesedeli“ až dve veci z jej dôvodov pre normálne uzavretie sviatostného manželstva. Najmä čo sa týkalo kandidáta a jeho okolností… Vtedy som si spomenul, že predsa niekde v Božom slove Starého Zákona je výhrada, aby sa neuzavierali manželstvá s kandidátmi, ktorí nespĺňali stanovené súdobé požiadavky. S malou modlitbou v sebe, (trocha i s malou dušičkou...) som vtedy námatkovo(!) otvoril „Sv. Písmo St. i Nov. Zákona“. (SUSCM, Rím 1995). Otvorila sa mi str. 812, 10-ta hlava z: „Kniha Ezdrášova“. Oči mi spontánne padli na 10 verš: „Vtedy vstal kňaz Ezdráš a povedal im: „Prehrešili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami, a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu.“
Osobne som bol pochopiteľne dojatý presnosťou Božej odpovede. Ukázal som toto miesto dievčine. Šokovaná v tvári..., pomaly pochopila… Z otázneho sobáša nebolo nič. Jej ďalší vývoj zatiaľ neviem…