Milí bratia a sestry,
začnem osobnou spomienkou. Bolo to ešte v hlbokej totalite. Raz večer som ako kaplán išiel zaopatrovať chorého do nemocnice. Keď som prešiel cez sanitkársku vrátnicu, počul som za sebou rázny hlas vrátnika: „Kamže, mladý pán?“ Odpovedal som: „Idem navštíviť chorého.“ „Teraz, večer o pol deviatej? Nie sú návštevné hodiny.“ Pokúsil som sa vyjednávať: „Viete, príbuzní ma prosili, aby som ho navštívil, lebo zajtra ide na operáciu.“ Nato sa vrátnik rozčúlil a povedal mi, aby som nevyrušoval pacientov. Potom vulgárne zahrešil a povedal, aby som odišiel, lebo na mňa zavolá políciu. Vsadil som na poslednú možnosť: „Viete, ja som kňaz a príbuzní chorého ma prosili, aby som ho šiel zaopatriť.“ Zaskočený vrátnik mi zmätene hovorí: „Prepáčte, pán kaplán, ja som vás nepoznal.“ Odprevadil ma až k výťahom. Keď som sa vracal, vyšiel z vrátnice a znova sa ospravedlnil. Podali sme si ruky a odišiel som.
Brat, sestra! My, ľudia, často hodnotíme iných podľa zovňajšku. Nepoznáme ich vnútorné úmysly. Preto sa stáva, že ich preceníme alebo podceníme. Boh vidí do srdca každého. Na svetských i cirkevných súdoch platí zásada: „De internis iudex non iudicat“ - o vnútorných veciach sudca nerozhoduje. Toto právo má jedine Pán Boh.
Vidíme to aj v dnešnom evanjeliu, kde Ježiš hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ Veľakrát máme v evanjeliách zmienku, že Ježiš urobil niečo, aby sa splnili slová Písma, napr. na kríži povedal: „Žíznim.“
No Pán Ježiš prišiel Zákon a Prorokov aj doplniť. Zákon postihoval vinníka podľa vonkajších skutkov. Keď niekto zabil človeka, platila zásada „oko za oko, zub za zub,“ teda život za život. Ale Pán Ježiš nazýva vrahom každého, kto sa na blížneho hnevá – hoci len vo svojom srdci. A ten, kto svoj hnev vyjadrí aj navonok, napr. nadávkami, ako sú „hlupák“ a „bohapustý blázon,“ tiež pôjde pred Boží súd. Dá sa však tomu zabrániť, ak sa zmierime s blížnym.
Zákon trestal cudzoložstvo smrťou ukameňovaním. Ježiš považuje za cudzoložstvo aj hriešny pohľad spojený s túžbou po cudzej žene či mužovi, o ktorom nikto z ľudí nemusí vedieť, ale Boh o ňom vie. Preto je potrebné predchádzať pokušeniam v oblasti čistoty ráznym odmietnutím pokušení.
Zákon dovoľoval prísahu. Zakazoval iba krivú prísahu. Zákonníci a farizeji dovoľovali prisahať na nebo, zem, Jeruzalem, na svoju hlavu... Ježiš odporúča hovoriť vždy pravdu, stotožňovať s s ňou v srdci. Potom bude každá prísaha zbytočná.
Bratia a sestry, kontrolujme si svoje vnútro pravidelným spytovaním svedomia. Pritom nezostávajme iba pri povrchnom pohľade na svoje vonkajšie skutky, ale skúmajme aj svoje vnútorné pohnútky tak, ako nám to odporúča pápež František v Posolstve k 32. svetovému dňu mládeže: „Na konci každého dňa sa môžeme na chvíľku zastaviť a spomenúť si na pekné okamihy, výzvy, na to, čo sa nám podarilo, i to, čo nám nevyšlo. Tak môžeme pred Bohom i pred sebou samými vyjadriť pocity vďaky, ľútosti a dôvery.“ Amen.