Snaha dostať sa v mienke ľudí nad iných patrí medzi najrozšírenejšie ľudské chyby.

Nie div, že sa táto snaha objavila aj u Ježišových učeníkov. A to aj u tých najvýznamnejších. A to dokonca ešte aj vtedy, keď sa po troch rokoch chodenia s Pánom dalo predpokladať, že tento duchovný neduh majú už za sebou.

Toľko ráz im Majster opakoval: Prví budú poslednými a poslední prvými! a: Kto sa povyšuje, bude ponížený...!

Snaha dosiahnuť prvenstvo medzi seberovnými prejavuje sa najčastejšie demagógiou, a tá býva taká húževnatá, že nie je schopná ustúpiť ako prostriedok ani pri dosahovaní tých najsvätejších cieľov.

Má veľa podôb.

Matka Zebedejovcov ju napríklad prejavila prosbou.

Ale máva aj drastickejšie spôsoby...

Niektorí si napríklad pod jej vplyvom vymáhajú súhlas svojich poslucháčov, keď im podávajú Božie slovo prívalom hlasných slov, ktorý nedovolí prejsť počúvajúcemu k vnútornému dialógu s hovoriacim, ba nedovolí mu ani myslieť, nieto ešte ozvať sa.

Iní zas tak ostro zamieria pri rozhovore pohľad do tváre blížneho, že ten musí sklopiť zrak a mlčať.

Prvenstvo nad inými sa niekedy vymáha aj darmi, ktoré sa musia prijať alebo i pohostinstvom, ktoré je veľmi ťažko odmietnuť.

Známa je aj demagógia službou, sľubom a lichotením. Aj tými je možné niekoho opantať, jemnejšie sa to povie: získať...

Bývajú to smutné víťazstvá, smutné prvenstvá, ktoré sa získavajú demagógiou, ale nejaké predsa sú a ľuďom zo sveta úplne stačia.

“No medzi vami to tak nebude – hovorí Pán – ale, kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých, lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil.”

A tu by vari bolo vhodné preskúmať sa, ako my dosahujeme svoje prvenstvo medzi ľuďmi. Či tak, ako napríklad matka Zebedejovcov, alebo tak, ako nás učí Pán.