Našli sme Toho, ktorého nám už storočia sľuboval Boh ústami prorokov – Mesiáša, Osloboditeľa...

Verný Izraelita nemohol vysloviť radostnejšiu vetu, ako bola táto, či chápal Mesiáša nábožensky alebo politicky.

Najmä, keď ju vyslovoval v množnom čísle, keď mal vedľa seba takých, ktorí mu mohli toto tvrdenie dosvedčiť.

Ani sa preto nedivíme, že Ondrej hneď vyhľadal svojho brata Šimona.

Takéto objavy sa nedajú dlho utajovať; musia sa niekomu čím prv odovzdať.

Toto radostné Heuréka – Našiel som! je trvalým základom pre každý pravý apoštolát. Evanjelium – Blahá zvesť sa ani nedá inak rozširovať, len tak, ako sa rozširovala medzi týmito prvými Ježišovými učeníkmi. Odovzdávať Radostnú zvesť bez radosti je zrejmé protirečenie.

A ako nie je možné spoznať Ježiša naraz, tak nie je možné ani naraz ho celého zvestovať.

Jeho treba spoznávať stále nanovo a nanovo ho iným s radosťou sprístupňovať. Boh je od slova “bohatý” v reči latinskej i v slovenskej. A preto, že je vo všetkých svojich vlastnostiach nekonečný, je aj v objavovaní bez konca, je nevyčerpateľný.

Ak sa to niekomu nezdá, nech si spomenie na jeho vlastnú vetu: Kto hľadá, nájde. Áno. V ňom vždy môžeme nájsť niečo, čo sme zatiaľ ešte nenašli.

Ak nás naše vlastné kresťanstvo začína nudiť, ak už prestávame mať z neho radosť my a potom aj naše okolie, ak nám viac chutí hľadať a propagovať nejaké iné náhražkové hodnoty, treba si priznať, že sme odbočili z pravej cesty a zašli na bludné chodníky.

Kristus je stále nový, stále zaujímavý, a preto kresťan, ktorý ho hľadá a nachádza, je ním stále nadšený.

Z tohto prípadu prvých Pánových apoštolov sa dá dosť dobre pochopiť, čo je zdrojom našich smútkov a našich znechutení doma vo vlastnej rodine alebo mimo nej.

Chýba nám snaha ďalej ho hľadať, ak sme ho už našli.