Dnes nás stále viac poznačuje snaha vylúčiť zo svojho denného života akékoľvek riziko.

Počítame, uvažujeme a zabezpečujeme sa proti všetkému, čo vyžaduje námahu a plodí bolesť.

Koľkí z nás napríklad od samého začiatku unikajú vo svojom zamestnaní perspektíve večného odpočinku, na ktorý ani nepomyslia, lebo sú priamo hypnotizovaní nádejou na ten kúsok predsmrtného života v príjemnom ústraní so slušným starobným dôchodkom...

Našťastie je v nás povedľa tejto ešte aj druhá tendencia – tendencia čosi v živote dokázať. Najmä v mladom veku, keď radi snívame o heroizme a radi riskujeme aj život kvôli niečomu, čo je podľa nás hodné námahy.

Istý londýnsky denník uverejnil nasledujúci inzerát kvôli získaniu dobrovoľníkov pre expedíciu na južný pól: “Hľadajú sa ľudia pre dobrodružnú cestu. Slabý plat, intenzívny chlad, dlhé mesiace úplná tma, stále nebezpečie, návrat pochybný, pocty a uznania len v prípade úspechu.”

Päťtisíc mladých ľudí odpovedalo prihláškou na toto oznámenie...

Pozdravme túto statočnosť a potešme sa, ak je z nej čo len kúsok v nás...

No nezabudnime pritom na hrdinskosť, ktorú prejavil náš Pán, keď sa rozhodol kvôli svojmu poslaniu za cestu do Jeruzalema proti vetru neprajnosti, proti búrke irónie a posmechu a proti istému nebezpečenstvu smrti na kríži.

A nezabudnime si tu pripomenúť, že sme len natoľko jeho učeníkmi, nakoľko máme aj my takúto odvahu ísť za svojím večným cieľom.

A konečne, nezabudnime pritom ani na Pánovu dôslednosť, v ktorej poslal pred sebou poslov, aby si aj takto zabezpečil svoj krok v smere Božej vôle.