Nanebovstúpenie Pána v roku „A“

Síce už pomaly prichádza leto, no skúsme si predstaviť, že sme na chodníku, kde napadlo veľa snehu. Zabárame sa až po kolená, ba aj hlbšie, napreduje sa veľmi ťažko. Ak je to v horách, kde cestu nepoznáme, ľahko sa môže stať, že bude pre nás lepšie vrátiť sa a dosiahnutie cieľa odložiť na neskôr, keď budú lepšie podmienky. Predstavme si však, že niekto pred nami už šiel a cestu prešľapal. Isto sa nám ide ľahšie a bezpečnejšie, aj keď nie bez námahy.

Ide isto o veľmi nedokonalé prirovnanie, no predsa nám niečo hovorí o tom, čo pre nás znamená Nanebovstúpenie Ježiša Krista. On od nás, z pozemských podmienok prichádza do neba. Nanebovstúpenie je isto aj historickou udalosťou. Evanjelista Lukáš nám odkazuje, že to bolo na 40. deň po Zmŕtvychvstaní. Táto udalosť, je však aj akoby zhrnutím alebo vyjadrením tajomstva spásy, ktorú nám Ježiš priniesol.

Prvým hriechom sa ľuďom zatvorili dvere raja a každým osobným hriechom sa človek akoby utvrdzuje v tomto biednom položení ďaleko od raja, od šťastia. Zároveň v každom z nás je túžba po plnom šťastí, po nebi. V našich osobných ale aj spoločných dejinách sa znova a znova opakujú pokusy oslobodiť sa z kliatby hriechu, dostať sa do raja, dosiahnuť šťastie. Pokusy a pády, pokusy a pády. Niekedy sa jedná o pokusy, vykročenia správnym smerom, len v určitom momente prišli neprekonateľné prekážky, a my sme to otočili. Inokedy ide o klamy, keď sme šťastie, raj, nebo hľadali úplne zlým smerom.

Význam nanebovstúpenia Pána sa veľmi krásne zvýrazní na pozadí známeho biblického príbehu o Babylonskej veži. Koľko takýchto nedostavaných babylonských veží je na našej životnej ceste. Skúsme si na niektoré spomenúť. Spomínam si na smutný príbeh jedného mladého muža, ktorý sa naplno zaujal svojou prácou. Darilo sa mu, jeho pozícia postupne rástla a upevňovala sa a spolu s tým rástol aj plat, ubúdalo však času a pozornosti, ktoré by trávil s rodinou, nehovoriac už o vzťahu s Bohom. Keď mu manželka poukázala na to, že je málo doma, že s deťmi nie je skoro vôbec, on to odbil tým, že teraz je čas sa zabezpečiť, potom, keď dostavajú dom, budú tráviť krásne chvíle a všetko vynahradí. Postavili si pekný dom neďaleko, na rakúskej strane hranice. Hotová rozprávka. Keď sa však z petržalského bytu konečne mali presťahovať a začať žiť vysnívaný život, prišla kríza vo vzťahu a urazená a životom zničená manželka podala žiadosť o rozvod. Namiesto spokojného užívania si plodov svojej práce prišli ťahanice na súdoch o majetok a kontakt s deťmi. A vieme si asi predstaviť, ako smutne to ďalej pokračovalo, nejedná sa o ojedinelý príbeh.

Pravda o človeku bez Boha je taká, že každá čisto naša snaha o nebo sa končí pádom a sklamaním. Celková pravda o nás je však taká, že Boh to videl, zľutoval sa a on sám sa podujal na otvorenie cesty do neba. Túto cestu Ježiš Kristus prešľapal dvakrát. Ten, ktorý vystúpil, najprv zostúpil, ako sa píše v Jánovom evanjeliu. A ešte jednu vec treba doplniť ku tomuto obrazu cesty, výstupu do neba. Aj keď Ježiš cestu prešiel alebo ako povieme, otvoril nám brány neba, to neznamená, že my už tam môžeme prejsť sami. Aby sa naše snahy, túžby po nebi, šťastí aj v tejto novej etape dejín nestali opäť len babylonskými vežami, potrebujeme ísť spolu s Ježišom. Ako jeho súčasť, ako úd jeho tajomného tela. Preto sme v evanjeliu zas počuli veľmi jasné potvrdenie od samého Ježiša vyslovené v práve pri udalosti Nanebovstúpenia – „Ja som s vami až do skončenia sveta“ a zároveň príkaz krstiť, teda privteľovať, pričleňovať ľudí všetkých národov do Jeho tajomného tela.

Nech nás dnešná slávnosť povzbudí ešte silnejšie túžiť po nebi a ešte užšie sa primknúť v dôvere k Ježišovi s pevným rozhodnutím nikdy sa ho nepustiť. Porozmýšľajme aj nad našimi snahami a plánmi – či nimi konkrétne napĺňame tento správny model cesty do neba, v úzkom spojení s Ježišom.