Láska, ktorá zostupuje
Bratia a sestry, dnes stojíme pred tajomstvom, ktoré sa nedá úplne vysvetliť, iba prijať. Pred krížom. Pred miestom, kde sa Boh neukazuje ako mocný vládca, ale ako Ten, ktorý sa skláňa. A práve v tomto sklonení sa zjavuje najhlbšia pravda o Bohu – že Boh je láska.
Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. (Jn 8,7)
Čí je tento obraz a nápis? ... čo je cisárovo, dávajte cisárovi a čo je Božie, Bohu! (Mk 12,13-17)
Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. (Jn 18, 37).
Milí bratia a sestry!
V Direktóriu, čiže v oficiálnom rozpise liturgických (bohoslužobných) slávení Kristovej Cirkvi na každý deň roka, nachádzame pre túto chvíľu, teda po vypočutí Pašií poznámku: „...ak je to vhodné, nech je krátka homília. Možno zachovať aj chvíľu ticha.“
Chce sa nám tým povedať, že už vypočuté evanjelium zo Spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a najmä tie ďalšie časti Božieho slova vo sv. omši, predovšetkým Pašie – sú to sami o sebe mimoriadne výpovedné skutočnosti. Ktoré by ani nepotrebovali sprievodné slovo…
Prostredie, slávnosť, návšteva. Toto všetko sa mení, keď sa to stretá. Všetci to poznáme, keď sa pripravujeme na nejakú slávnosť, keď čakáme návštevu. Meníme prostredie okolo seba.
Dnešná slávnosť nám pripomína príchod návštevy z neba. Anjel Gabriel prichádza od Boha ku Márii.
Milí bratia a sestry! Pôstne obdobie býva pre nás príležitosťou zamýšľať sa nad svojím životom. A do nášho pozemského života nevyhnutne patrí aj smrť. Všetci raz zomrieme...
Túto skutočnosť prežívali aj Ježišovi priatelia – sestry Mária a Marta. Po krátkej chorobe im zomrel brat Lazár. Prežívali veľkú bolesť a počas smútočných dní ich prišiel potešiť aj Pán Ježiš so svojimi učeníkmi. Hoci sa musel skrývať ďaleko od Judska kvôli nepriateľom, ktorí ho chceli zabiť, predsa prišiel, aby bol so svojimi aj v ťažkých chvíľach. A aby všetkým ukázal, že on je „Vzkriesenie a Život“.