Drahí bratia a sestry, niekedy na malých veciach veľmi záleží. Aj najväčšia lavína je vyvolaná malými časťami ľadu, snehu. Malé veci sa môžu stať veľmi významnými.
Iste tak významné bolo stretnutie, keď Panna Mária vstúpila do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
Drahí bratia a sestry,
Brat, sestra!
Ešte máme v živej pamäti, iste to môžete potvrdiť..., septembrovú návštevu Sv. Otca Frnatiška na Slovensku. Aj jeho posledný putovný krok – Šaštín. A teda uctenie si od neho Panny Márie ako Sedembolestnej v deň jej slávnosti, slávený liturgicky iba na Slovensku. A to spolu s ostatnými prítomnými početnými pútnikmi…
Mal som milosť byť tam tiež prítomný. Šaštínska milostivá socha obdržala pri tej príležitosti od neho špeciálny dar. Okrem živých kvetov aj ’zlatú ružu‘.
Evanjelista Lukáš začína dnešné rozprávanie od cisára, pokračuje regionálnymi úradmi a končí u náboženských predstaviteľoch. Lukáš chce začleniť príbeh, ktorý podáva do širšieho celosvetového diania. Evanjelista chce evidentne upozorniť čitateľa, že evanjelium nie je legenda, ale popis skutočného príbehu, ktorý sa stal v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste (Benedikt XVI.) My by sme si mohli aktualizovať toto rozprávanie na dnešných svetských a náboženských predstaviteľoch (prezident, starosta, arcibiskup atď.).
Azda poznáme ten pocit, keď na niekoho netrpezlivo čakáme a tešíme sa, kedy dôjde. Odlišný pocit je čakanie na niečo nepríjemné, kedy sa azda aj potíme a srdce napĺňa myšlienka „nech to už je čím skôr za mnou“.
Vstúpili sme obdobím adventu do nového liturgického roku. Už názov obdobia „Advent“ čo znamená „príchod“, nás odkazuje na príchod, na Prichádzajúceho a oživuje v nás očakávanie. Aj dnešné čítania nás pozývajú a vyzývajú znova si uvedomiť, že Pán príde, že prichádza a každý z nás je nútený zaujať k tomu nejaký postoj.